Keď po svete vo viktoriánskom veku kráčala prvá generácia ateistov ? ktorú splodili Lyellove ?Základy geológie?, Darwinov ?Pôvod druhov? a ďalšie údery náboženskej istote ? vyvolávala znepokojenie najmä osobná dimenzia ateizmu. Ako mohla byť ich prísaha lojality voči kráľovnej dôveryhodná? Nemohla ? preto sa ateista nemohol stať poslancom parlamentu. Ako môže ateista, neviazaný strachom z večného zatratenia, tvoriť normy spoločenského správania? Ateizmus bol celkom neprijateľný. V 21. storočí sa to zmenilo. Ale nechali by ste svoju ženu bez dozoru v spoločnosti chlapa ako je Dr. Richard Dawkins?

 

Dnešní ateisti nielenže nemajú žiadne nové argumenty, ale chýba im aj šarm ich predchodcov. Prijali novú taktiku: vieru chcú ukázať nie ako objekt intelektuálneho skúmania, ale ako trápnosť. Nová generácia publicistov tvrdí, predovšetkým Američanom, že by sa mali hanbiť za to, že v spoločnosti žije stále väčšina ľudí s vierou. Vraj sa takto podobajú primitívom z Blízkeho východu, Afriky alebo Južnej Ameriky.

 

Ateisti majú mnoho tém. Najčastejšia je obava z politických a spoločenských dôsledkov náboženstva. Podľa mnohých z nich závisí osud civilizácie a vôbec ľudstva od schopnosti zamedziť ? alebo ešte lepšie: zakázať ? výplody svojich ?Bohom intoxikovaných? spoluobčanov.

 

Prirodzene, ateisti sa nezameriavajú na moslimských extrémistov (ktorí sa netaja svojimi násilnými chúťkami), ale na starobylé kresťanstvo. Tvrdia, že všetky viery sú na jedno kopyto, a teda vzájomne zameniteľné ? presvedčte kresťanov, aby odhodili svoje infantilné bláboly o Bohu a moslimovia ich možno budú nasledovať. V každom prípade, ich záver znie: Boh je nielen že nepotrebný a nemožný, ale v našej spoločnosti dokonca neprípustný ? ak má ľudstvo prežiť.

 

Čo ponúkajú dnešní ateisti nové? Argumenty to nie sú. Zoberte si napríklad za vrece dnešných protináboženských kníh. Nenájdete tam jediný argument, ktorý by ste už predtým nepočuli. Nový je však ich tón. V ich očiach už viera nie je omylom, ale produktom provinčnej mysle, znakom ľudí, ktorým treba diktovať ako majú myslieť a ako majú voliť. Veď to im diktuje aj pápež, dodajú.

 

Pre nich je viera v Boha horšia ako detinská; je dokonca nevhodná aj pre deti. Dnešní ateisti sú obzvlášť pobúrení z náboženskej výchovy mladých ľudí. Dr. Dawkins ju nazýva ?formou zneužívania detí?. Dokonca hlása ideu, že by štát mal deti pred vierovyznaním ich rodičov chrániť.

 

Pre nových ateistov je viera v Boha formou stupidity. Tvária sa, akoby boli prví, ktorí ?zistili?, že biblické zázraky sú nepravdepodobné, že náboženstvo je plné povier. Píšu, akoby sa pred nimi veľké mozgy nezaoberali otázkou stvorenia, morálnym zákonom a protichodnými verziami zjavenej pravdy a tieto otázky boli zodpovedané vďaka ich neohrabanému materializmu. Zastávajú názor, že nikto inteligentný sa nemôže rozhodnúť náboženstvo brániť.

 

Noví ateisti sa líšia od tých starých svojou plytkosťou. Recenzent najnovšej Dawkinsovej knihy napísal v NY Review of Books, že autor nemá ochotu zaoberať sa seriózne teológiou ? čo je základ akejkoľvek rozumnej debaty o náboženstve.

 

Viera, ktorú opisujú noví ateisti, je iba prihlúplou paródiou. Je nemožné do nej vtesnať veľkých umelcov a mysliteľov ako Homér, Milton, Michelangelo, Newton či Spinoza. A to už ani nehovorím o Tomášovi Akvinskom, Kierkegaardovi, kardinálovi Newmannovi alebo, povedzme, aj Einsteinovi.

 

Čítanie spisov prvej generácie ateistov je dojemné. Matthew Arnold písal o ?večnej pečati strachu?, po tom, čo ?more viery? ustúpilo z ľudského života. V jednom testamente za druhým vyjadrujú títo viktoriáni svoj smútok z odchodu náboženstva. Podnikajú patetické pokusy nahradiť ho láskou, umením, dobrými skutkami, hazardom a ? politikou. Boh neexistoval, domnievali sa, ale nepopierali, že túto nimi predpokladanú pravdu sprevádzala bolesť z vytrhnutia sa zo spoločenstva ľudí i Božej lásky.

 

Nový ateizmus nevzbudzuje žiadne sympatie. Jeho zástupcovia sú rigidní, indiferentní, bezradní v myslení a neschopní priazne. Nemajú schopnosti ani šarm. Ateizmus 21. storočia nemá žiadneho Wellsa ani Shawa, mužov, čo dokázali strhnúť publikum a presvedčiť ich tým, že im dali pocit inteligentnosti. Máme tu iba Sama Harrisa, ktorý oponentom zabíjania ľudských embryí na výskumné účely odkazuje: ?Vaše výčitky svedomia sú oplzlé.?

 

Ateisti vyhlasujú, že oslovujú veriacich. Naozaj si myslia, že ich presvedčia svojou nadutosťou a urážkami? Vyzerajú skôr, akoby kázali ľuďom ako sú oni sami ? čudnej ignorantskej elite.

 

Sam Schulman

Zdroj: www.opinionjournal.com

Preložil Jaroslav Bublinec, krátené

Podobné články:

• Civilizace bez náboženství?, Russel Kirk, Galéria slávnychKultúrna vojna
• O vplyve Boha na politické ústavy, Grof De Maistre, Galéria slávnych
• Kdo je křesťan, neustupuje ?, Michaela Freiova, Polemika
• Je to ľahšie ako láska, Peter Frišo, Polemika
• Kto je tento chlapík a prečo som o ňom doteraz nepočul ?, Dale Ahlquist, Galéria slávnych

 Tlačiť článok