Jim Kalb je prevádzkovateľom webovej stránky pre priaznivcov kontrarevolúcie a reštaurácie. Vyštudoval matematiku, právo a filozofiu. Stážoval v Afganistane, pracoval pre poisťovaciu spoločnosť, bol právnikom na Wall Street. Posledných pár rokov však strávil čítaním, písaním a prevádzkovaním svojej webovej stránky. Je ženatý, má tri deti. Považuje sa za tradicionalistického konzervatívca.

Vysvetlíte nám, čo máte na mysli pod slovom liberalizmus? Často o ňom píšete a kritizujete ho. Ale spôsob, akým toto slovo používate, sa môže zdať mnohým ľuďom prinajmenšom zvláštny.

Pod pojmom liberalizmus mám na mysli víťaznú formu politickej moderny. Moderna je pokus ukotviť čokoľvek výlučne v ľudskom myslení a úmysloch, ale rozhodne nie v tradícii a náboženstve. Ak to aplikujete na spoločenský život, potom sa spoločnosť stáva niečím, čo si môžu ľudia ľubovoľne rekonštruovať v záujme svojich cieľov. Ciele však bývajú prirodzene rozličné. Preto vyvstáva otázka, ktoré ciele sú tie pravé. Ak sú to ciele skupinové, celý podnik sa zleje do nadmernej priebojnosti skupiny ako celku a dostávame fašizmus. Ak sú preferované ciele jednotlivca, dostanete liberalizmus. Takže liberalizmus je v zásade pohľad, že spoločnosť sa má chápať ako istý druh vedomej usporiadanosti alebo stroja, ktorý sa má neustále rekonštruovať a nastavovať, aby mohol ľuďom dávať to, čo chcú a koľko chcú.

Ľuďom hovorím, že by sa mali prestať báť slova ?konzervatívny?. Veď do istej miery sme všetci konzervatívcami. Musíme nimi byť, aby sme vôbec prežili. Ako a prečo sa ľudia začali báť tohto slova?

Ako ste povedali, v záujme prežitia musí každý akceptovať veci, ktoré sú tradičné alebo inak: nie sú vybraté. Myslím, že ľudia sa obávajú konzervativizmu hlavne preto, lebo nechcú, aby ich niečo ovplyvňovalo. Je skľučujúce myslieť na to, že sme svet nestvorili a nemôžeme ho kontrolovať. Že musíme akceptovať a dôverovať veciam, ktoré ležia mimo nás a nedokážeme ich plne pochopiť. Nakoniec, svet sa môže zdať veľmi nebezpečným. Je príjemnejšie myslieť si, že niekde existujú odborníci, ktorí rozumejú veci a zabezpečia nás. Ak poviete ľuďom, že niektoré veci skrátka musia akceptovať, vyvoláte v nich obavy, že ich idete niečomu podriadiť.

Takže, čo je konzervativizmus?

Konzervativizmus má negatívny, ale aj pozitívny aspekt. Na jednej ? negatívnej a teoretickej ? strane, je to odmietnutie politickej modernity. Tvrdí, že projekt ukotvenia celej spoločnosti výlučne na ľudskom myslení a úmysloch nebude fungovať. Dôvod, prečo liberalizmus nemôže fungovať, je, že ciele jednotlivcov kolidujú, takže samy od seba nemôžu zrodiť žiadny druh poriadku. Predpokladom spoločenského zriadenia, ktoré je založené na dávaní jednotlivcom toho čo chcú, je, že si musia všetci želať to isté. Alebo musíte nájsť nejaký neutrálny spôsob, ako dať každému z toho, čo chce, narovnako. Prvý spôsob je očividne nemysliteľný. Druhý spôsob nebude fungovať, kým jedinými vecami, ktoré si ľudia žiadajú, budú spotrebné tovary a súkromné pôžitky. Lenže ľudia takíto sú. Takže v oboch prípadoch skončíte tak, že ľuďom budete musieť nadiktovať, čo si majú žiadať. Jednotlivec, ktorý si vyberá svoje vlastné hodnoty sám, naozaj nemôže byť štandardom.

A ktorá je tá pozitívna stránka konzervativizmu?

Zo svojej pozitívnej a praktickejšej stránky je konzervativizmus postojom dôvery k základným črtám spoločenského sveta. Pokus nájsť zmysel spoločenského života a usporiadať ho podľa zdedených zvyklostí a chápaní. Je založený na vneme, že lojalita je dobrá vec, že to, čo fungovalo dlhý čas, má pravdepodobne niečo do seba. Dokonca aj vtedy, keď táto vec je bez hlbšieho zamyslenia ťažko definovateľná.

Čo majú tieto definície spoločné s liberalizmom a konzervativizmom ako o nich čítame v novinách?

Myslím, že liberalizmus sa v tomto prostredí celkom dobre usadil. Je to zavedená filozofia, ktorá vyhrala svoje bitky, takže sa môže prezentovať jasne a priamočiaro. Slogany ako ?sociálny blahobyt?, ?inklúzia?, ?rovnaká sloboda? atď. spadajú do línie mojej definície. V prípade konzervativizmu je to komplikovanejšie. Konzervatívci nedôverujú automaticky akýmkoľvek logickým systémom. Väčšiu dôveru majú v to, čo je zabehané a zdá sa, že funguje. To im zdanlivo uberá na logickosti, najmä keď sa v spoločnosti upevnili antikonzervatívne pohľady. Objavujú sa ľudia, ktorí sa označia za konzervatívcov a zároveň vyhlasujú, že sú, povedzme, ozajstní rovnostári alebo revolucionári. Ďalším problémom je, že ľudia, ktorých pracovnou náplňou je poskytovať vysvetlenia ? akademici, novinári, rôzni experti ? sú takmer bez výnimky modernisti. Výsledkom je, že liberálne pohľady sa stali akceptovaným pozadím verejnej diskusie, kým konzervatívne pohľady vyzerajú čudne a protirečivo. Špecifické dôvody, pre ktoré konzervatívci kladú odpor, sa menia a obvykle nevytvárajú logický systém. Takže ich argumenty a ich platnosť vyzerajú dosť obskúrne.

Hovoríte, akoby nelogickosť a nesystematickosť konzervativizmu bola jeho plusom. Môže to tak byť?

Nesystémovosť je iba komparatívna. Rovnako ako iní, aj konzervatívci sa snažia myslieť usporiadane. Na rozdiel od modernistov však nemôžu sľúbiť na všetko jasné riešenia. To, s čím prichádzajú, môže vyzerať nelogicky v porovnaní s moderným racionalizmom. Otázkou však je, ako nakladať s takou realitou, aká skutočne je. Ak sa chcete postaviť veciam priamo, tak ako sú, nevystačíte si iba s jednou univerzálnou metódou, ktorá dáva odpoveď na všetko. Z tohto pohľadu je tá menej úhľadná kvalita konzervativizmu naozaj plusom.

Zdá sa mi, že ľudia nerozumejú konzervativizmu, pretože chcú program, ktorý by bol na prvý pohľad zrozumiteľný. A konzervativizmus taký nie je.

To je pravda. Tendenciou konzervatívcov je brať spoločenskú prax v jej špecifických okolnostiach a tak s ňou pracovať. Konzervativizmus ponecháva náboženstvo náboženstvom, obchod obchodom, rodinný život rodinným životom atď. Vidí medzi nimi spojivá, ale nesnaží sa vyrobiť pre všetko jednoduchý racionálny systém. Samozrejme, táto tendencia konzervativizmu si vyžaduje príslušný rámec, ktorý jej umožní fungovať. Ak máme dočinenia s modernistickou revolúciou, ktorá všetko redukuje na pár jednoduchých štandardov ako rovnosť a užitočnosť, tak konzervatívnym programom je jej odmietanie. To môže byť celkom jasný program, aj keď ľuďom, ktorí ho nechápu, vyznieva dosť negatívne a obštrukčne.

Ako sa konzervatívci pozerajú na pojmy ako nerovnosť alebo predsudky?

Myslím, že je nezmyselné chápať nerovnosť a predsudky ako kľúčový politický problém a koreň zla, ktorý je treba vytrhnúť. Spoločnosť nemôže fungovať bez rozlišovania. Odbúrať niektoré nerovnosti a predsudky je často správne, ale myšlienka, že oboje sú rýdzim zlom zo samej podstaty, nedáva žiaden zmysel. A navyše, ak sú tieto veci prirodzené a nevyhnutné, môže pokus o ich vykorenenie viesť k vybudovaniu dobrej spoločnosti?

Osvetlíte nám, ktorú fázu liberalizmu zažívame dnes?

Myslím, že liberálna revolúcia dosiahla svoj vrchol v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Odvtedy sa veci ako verejná úloha náboženstva, viac alebo menej tradičné rodinné vzťahy a rozličné neformálne odlišnosti začali pokladať za nelegitímne a nesprávne. Vyvstalo z toho mnoho problémov. Liberalizmus rozvoľňuje zväzky: takže vláda a ľud zostávajú rozpojení. Ľudia strácajú záujem o politiku a ich vládcovia sa stávajú manipulátormi a zhŕňajmi. Pohlavia a generácie sa nespájajú, a tak sa spoločnosť nereprodukuje. Je menej detí. Vzdelávacie štandardy klesajú. Mladí ľudia, ktorí vyjdú zo školy, nie sú schopní uchytiť sa a založiť si rodinu. Revolúcia mala slúžiť jednotlivcovi a súkromnému životu. Ukázalo sa však, že tieto veci v skutočnosti rozkladá.

Zhováral sa Michael Blowhard, www.2blowhards.com, Preložil Jaroslav Bublinec, krátené

Ohodnoť článok: (počet hlasov:1, priemer: 1.00 z 3)

 Loading ...