?Poslanci, ktorí nie sú ochotní brániť nedotknuteľnosť ľudského života, aj nenarodeného dieťaťa, nie sú pre veriaceho kresťana voliteľní.? Slová Josepha kardinála Höffnera z roku 1972, kedy začali diskusie o reforme potratovej legislatívy, zostávajú aktuálne aj v roku 2007.

Vo svojom programe sa nemecká CDU/CSU hlási k ochrane života. Politická prax je však plná sklamaní. Svoju rozhodnosť v otázkach ochrany života stratila CDU už dávno pred zjednotením Nemecka. Ešte v roku 1974 preukázala jednotu slov a skutkov, keď odmietla zákonné stanovenie doby, po ktorú je možné vykonať legálny potrat. Vtedy podala prostredníctvom krajinskej vlády Bádenska-Würtemberska sťažnosť na spolkový ústavný súd ? a uspela. Rovnakú jednotu preukázala aj o dva roky neskôr, keď kritizovala schválenie tzv. ?indikačného predpisu? [predpis dáva zelenú potratu z medicínskych (zdravie matky), eugenických (telesná vada ?plodu?), kriminologických (znásilnenie) alebo sociálnych dôvodov, pozn. prekl.] ako maskované zavedenie povolenej doby potratu. CDU/CSU sľubovala, že keď sa dostane do vlády, predpis zruší. Len traja jej poslanci sa vtedy pridali k SPD (Socialistická strana, pozn. prekl.).

Oná jednota slov a skutkov sa rozpadla hneď po prevzatí vlády v roku 1982. Indikačný predpis nikto nezrušil ani doposiaľ. Ba koncom osemdesiatych rokov ho s pomocou falošných údajov o počte potratov prezentovali ako úspech. Helmut Kohl tvrdil, že pred reformou sa vykonalo ročne 400 000 potratov, Rita Süssmuth dokonca hovorila o pol milióne. V tomto svetle odprezentovali 85 000 potratov ročne, hlásených Spolkovým štatistickým úradom, ako úspech. Skutočné čísla však boli vyššie, aspoň dvojnásobné.

Obrat smerom k ochrane života avizoval 36. zvolený Bundestag (nemecký parlament, pozn. prekl.) pod egidou CDU. Vyhlásil síce kampaň za ?zmenu svedomia spoločnosti? v týchto otázkach, zároveň však oznámil, že s potratovou legislatívou neurobí nič. Heslo Rity Süssmuth: ?Pomáhať, nie trestať?, iba zakrylo politickú rezignáciu a ignorovalo funkciu zákonov ako tvorcov svedomia. Počas rokovaní s NDR o zjednotení súhlasil hlavný vyjednávač Wolfgang Schäuble a tiež kancelár Helmut Kohl, že na území Východného Nemecka zostane platná komunistická potratová legislatíva ? aj keď bola v rozpore so Základným zákonom (?Každý má právo na život?, článok 2, odsek 2, 1. veta Základného zákona). Do konca roka 1992 mala byť prijatá úprava zákona o potratoch, ktorá mala zlepšiť ochranu života v oboch častiach Nemecka. No prišlo ďalšie sklamanie: Kohlova vláda a poslanecký klub CDU/CSU podporili zmenu paradigmy od trestného postihu za potrat smerom k poradenstvu. [Minimálne tri dni pred zamýšľaným interrupčným zákrokom musí žena absolvovať poradenský kurz. Tam jej budú predložené možnosti, ako naložiť s dieťaťom po prípadnom pôrode ? ako motivácia k nezabitiu dieťaťa. Poradenstvo však v žiadnom prípade nesmie byť nátlakové, ak žena nesúhlasí, aby s ňou poradca viedol dialóg o jej konkrétnom prípade, ten tak nesmie urobiť, pozn. prekl.] Vraj takto malo byť nenarodené dieťa chránené lepšie. Rýchlo sa ukázalo, že to bol omyl. Poradenstvo bolo nezáväzné, legalizovali sa potraty do 12. týždňa, dokonca sa štát zaviazal ?pomôcť ženám prerušiť tehotenstvo v osobitných prípadoch?. V praxi to znamenalo preplácanie potratu štátom. Nemecko odvtedy takto prefinancovalo až 85 percent zo všetkých potratov.

Ústavný súd svojím verdiktom z roku 1993 síce zmenu paradigmy odobril, ale zároveň odporučil, aby sa po určitom čase preskúmalo, či nová legislatíva naozaj napomohla ochrane života. O toto preskúmanie však dodnes CDU/CSU nejaví záujem. Miesto toho založili poprední katolíci z CDU/CSU organizáciu Donum vitae ? ktorá mala brániť nemecké potratové poradenstvo pred kritikou pápeža Jána Pavla II. Z dobrovoľných darov by táto organizácia neprežila, takže žije zo štátnych podpôr, a to predovšetkým v krajinách, kde vládne CDU/CSU.

Dôvody účasti kresťanských demokratov na demontáži právneho štátu počas uplynulých 20 rokov sú rôzne. Relativizmus hodnôt, ktorý sa dotkol politickej orientácie CDU/CSU, kombinovaný so stratégiou  prispôsobiť sa dobe a predpokladaným chúťkam voličov. Na tomto úpadku kresťansko-demokratickej politiky však majú podiel aj niektoré predstavitelia nemeckej Katolíckej Cirkvi. V lete 1993, krátko po potratovom verdikte ústavného súdu, predseda nemeckej biskupskej konferencie Karl Lehmannn a spolu s ním väčšina episkopátu zmenu paradigmy v potratovej legislatíve odsúhlasili. Poradenský model, ktorý v roku 1992 ešte kritizovali, zrazu podporili ako model ochrany života. A zastávali sa ho pred kritikou Jána Pavla II. až do konca roka 1999. Najhorlivejším zástancom modelu bol práve biskup Lehmann.

Proti potratovej legislatíve sa staval iba arcibiskup Dyba. Po výzve Jána Pavla II. v januári 1998 na zrušenie poradenského modelu sa kancelár Kohl obrátil na biskupskú konferenciu, aby neprišla s novým postojom v oblasti cirkevného poradenstva pre tehotné ženy. Sťažila by tým vraj situáciu CDU/CSU pred voľbami. Biskup Lehmann vyšiel Kohlovi v ústrety tak, že fungovanie pracovnej komisie, ktorú na tento účel ustanovil, posunul o rok. Podiel predstaviteľov nemeckej Cirkvi na poradenskom modeli sa síce skončil v roku 2001 (v limburskej diecéze až o rok neskôr), ale jej nasadenie za ochranu života je dodnes chabé.

Popritom vzniká nový front boja za ochranu života: výskum na embryonálnych kmeňových bunkách. A CDU začína opäť prepadávať. Výskum je v Nemecku povolený len na bunkách dovezených zo zahraničia a ?vyrobených? pred 1. januárom 2002. Už v auguste 2006 súhlasila nemecká ministerka výskumu s rámcovým plánom EÚ o výskume embryí, a tak mu uvoľnila cestu v európskom spoločenstve. Pritom dovtedy tento výskum vždy odmietala. Že sa výskum bude vykonávať ?len? na ?zvyšných? embryách z reprodukčnej medicíny, nemení nič na jeho nemravnom charaktere.

Po tom, čo Nemecká vedecká spoločnosť vyzvala v novembri 2006 na zrušenie týchto obmedzení a na povolenie používania embryonálnych kmeňových buniek nielen na výskumné, ale tiež diagnostické, preventívne a terapeutické účely, vyhlásila kancelárka Merkelová, že zákon vedcom ?napasujú?. CDU tak dnes podporuje pohľad na embryo nie ako na človeka, ale ako na surovinu.

?Poslanci, ktorí nie sú ochotní brániť nedotknuteľnosť ľudského života, aj nenarodeného dieťaťa, nie sú pre veriaceho kresťana voliteľní.? Slová Josepha kardinála Höffnera z roku 1972, kedy začali diskusie o reforme potratovej legislatívy, zostávajú aktuálne aj v roku 2007.

Manfred Spieker

Die Tagespost 30.12.2006, krátené

Preložil Jaroslav Bublinec

Podobné články:

• “Flying Home”, Branislav Jáger, PolemikaÚvodníky
• Úvaha o modernom umení, Branislav Jáger, Kultúrna vojnaÚvodníky
• Spravodlivá vojna á la Izrael, Branislav Jáger, Zahraničná politikaÚvodníky

Ohodnoť článok: (Zatiaľ nehodnotený článok)

 Loading ...