Keď sa v to septembrové popoludnie zatvorili volebné miestnosti, na každé slovo vzatí experti ešte pred olovrantom vyskladali novú vládnu koalíciu ? pravicovú, jednoliatu, reformnú, nádejnú.

Opak tvrdili iba traja ľudia – a vyzerali pritom komicky. Róbert Fico sa musel pár týždňov štípať, aby uveril, že nesníva; zabudnutý Vladimír Mečiar dookola pripomínal, že to on vyhral voľby a Rudolf Schuster na všetkých zhliadal zo svojho Olympu, vyvýšeného nad všetky strany a hodnotové súdy.

Málokto hľadel na to, že strana, ktorá sa začína deklarovať ako liberálna, môže raz (a nie raz) prísť do konfliktu s hnutím vyznávajúcim tradičné hodnoty. Táto ignorancia však bola odrazom skúseností ? kto mohol tušiť, že strana na jedno použitie bude raz pseudoprincipiálnou? V hre však tentoraz už neboli Ruskove figúrky, ale manipulátor osobne. Aj so svojou minulosťou. Preto sa pustil do politiky na plný plyn.

Pavol Rusko vtedy pôsobil imidžovo. Skoro ako podnikateľ z iného sveta, toho západného: bohatý, úspešný, svieži. Nemusel sa ani pripomínať ? Markíza ešte stále pôsobila na ľudí magicky. Mal aj tiene, vedelo sa o nich. Reflektory Markízy však žiarili naplno. Mnohí sa nechali opantať ilúziou úniku z postkomunistického marazmu. Sľuboval novosť. Hoci bol už stým lídrom s týmto programom, mnohí sa dali nahovoriť. Na konzervatívnom Slovensku.

Po voľbách uložil Pročka z predvolebného pódia späť do bezduchej šou a markizácke deťúrence posadivšie v parlamente priúčal liberalizmu. Vraj Hayek je vzorom, zamával raz jeho knižočkou. Potom šiel vyvlastňovať.

ANO mala vo vláde dlho nízky profil. Po afére s odpočúvaním denníka SME Ruskovi sotvakto veril – a to iba začal so svojím hobby: fabulovaním rôznych verzií okolností trestného činu. Preferencie po členky, kauzy vyše hlavy, a tak si Rusko spásonosne spomenul, že je liberálom. Na jakobínskej vlne sa v morálnej rozloženej krajine dá skvele zviezť ? videl to už u Fica. Tak pritvrdil. Sloboda ženy, právo rozhodnúť sa. Dieťaťu v lone matky ponúkol ďalšie právo ? na smrť. Fantázia. Iba bludárske KDH chcelo všetky tieto výdobytky osvieteného ľudského umu negovať. Médiá, čakajúce na svojho Robespierra, mu s chuťou zobkali z ruky.

Obstarožná Eva Černá predložila potratový zákon do parlamentu napriek hlbokému rozkolu vo vláde. Už vtedy to bolo na rozviazanie práve porušenej koaličnej zmluvy. KDH však zaťalo zuby – do parlamentu práve prúdili kľúčové reformy. Rusko zbadal, že si môže dovoľovať: cynicky začal zneužívať verejnú zodpovednosť člena koalície. Popri zahraničných investíciách sú odvtedy najobľúbenejšími sloganmi ANO temný stredovek, klerikalizácia štátu či zneužívanie silových rezortov. Pritom práve Rusko sníval o zneužití silových rezortov už v ono baboletné popoludnie. Jeho osobný temný stredovek ho raz musel dobehnúť. A klérus by ho zaň sotva chválil.

Intenzita varovaní pred bludármi sa pozvoľna zvyšovala. Na Markíze boli všetky: i keď lietali len tak, z brucha. Jeden napríklad čerstvo facli na školskú reformu. Beáta Brestenská priložila aj ďalší pádny argument: robiť reformy rok pred voľbami je nezmysel. Vrásky na čele však nemá mať ona ? a ak si Fronc trúfa, treba ho skôr pochváliť.

Pavol Rusko škodil tejto vláde už od jej vzniku. Je len príznačné, že jeho pôsobenie v nej ukončil finančný škandál. Vodca ANO však opäť preukázal neexistenciu prahu citlivosti voči sebe samému. Odstúpiť mal sám, bez reptania. Rezolútny postoj KDH ? on alebo my ? bol teda jediný správny. Jediný správny vo vláde. Pre každú slušnú stranu totiž musí byť vecou vlastnej povesti držať koaličný zväzok s človekom, z ktorého vanie možná korupcia, navyše prifarbovaná spupnou aroganciou. Ľavicová, nesúdiaca a ťažkopádna SMK napokon na poslednú chvíľu zaujala rovnaké stanovisko ako KDH. Ale lepšie neskoro ako nikdy.

Rusko je preč. Zahraniční investori však nespanikária ? nechodili na Slovensko kvôli jeho šarmu. Aj keď ? stimuloval ich. Tie peniaze však neboli jeho. Iba čo Markíza bude musieť meniť štruktúru svojho spravodajstva.

Jaroslav Bublinec

Ohodnoť článok: (Zatiaľ nehodnotený článok)

 Loading ...