… Ak návrh vstúpi do platnosti, súd bude musieť manželov rozviesť v tej krajine, v ktorej žijú, na základe právneho poriadku inej krajiny. Sudcovia sa nebudú musieť naučiť ?iba? rozvodové právo všetkých zvyšných 24 členských krajín EÚ, ale potenciálne ktorejkoľvek krajiny sveta. …

Viete, načo je Európskej únii spoločná súdna politika? Odpoveď je smutno-smiešna ? ako hlása jeden zo Zelených zdrapov (Green Paper) Európskej komisie: ?Európska rada vyhlásila v roku 1998 vo Viedni, že cieľom spoločného súdneho priestoru je občanom uľahčiť život, predovšetkým v záležitostiach dotýkajúcich sa ich každodenného života, ako je rozvod.?

To bolo vlani. Odvtedy Zelený zdrap v oblasti rozvodovej politiky EÚ obelel. (Zelené zdrapy sú určené na ?verejnú diskusiu?. Biele zdrapy sú už finálne návrhy komisie.) Je síce pravda, že niektorým členským štátom EÚ sa návrh vôbec nepáči a v Rade ministrov spravodlivosti ho nepodporia (návrh musí byť schválený jednomyseľne), ale naša vláda ? údajne protiprúdová a vlastenecká ? tiež mohla vhodiť aspoň slovko-dve do arény.

O čo vlastne ide? Niežeby EÚ mala doteraz reštriktívne opatrenia v oblasti spoločnej rozvodovej politiky. V súčasnosti platí systém Brusel II, podľa ktorého sa rozvody obvykle riadia podľa právneho poriadku krajiny, v ktorej obaja manželia žijú, a to bez ohľadu na ich národnosť. Ľudových komisárov EÚ ? ktorých to prirodzene ťahá k sovietizačnej uniformite ? však zrejme znepokojilo, že vzhľadom k odlišnej legislatíve v jednotlivých členských krajinách to nemusí vždy platiť. Dôležitejším spúšťačom generovania nápadov na uniformitu rozvodovej politiky v EÚ však je, že z tejto odlišnej legislatívy v členských štátoch vyvstáva ?právna neistota a spôsob, akým dochádza k usporiadaniu majetku, môže byť veľmi komplikovaný, obzvlášť v prípadoch, keď je predmetom usporiadania majetok v zahraničí.? Ergo čítaj: ´Táto právna komplikovanosť znižuje motiváciu k rozvodu minimálne u jedného z manželov, a tým znižuje dostupnosť rozvodu ako nástroja kvality života.´ Takto nejako by mohlo znieť vyhlásenie europohrobkov Marxa a Lenina ? ktorých jednou z hlavných snáh bol deklarovaný úmysel zničiť rodinu ako nástroj útlaku. Pravda, to by naši ľudoví komisári museli byť (aj keď s nevyhnutnou jazykovou euroúchylkou) úprimnejší.

Prečo teda EÚ vôbec zaviedla momentálne platný systém Brusel II (len nedávno ? ako darček k Vianociam 2003, 23. decembra), keď je prakticky prekážkou k rozvodom? Nuž, v horúčke liberalizačných snáh na tento aspekt podľa všetkého zabudli. Úmyslom neokomunistov bolo vtedy slávnostne uviesť princíp, podľa ktorého mohol jeden z manželov podať žiadosť o rozvod v tej krajine, v ktorej bude pre neho súdny proces o usporiadaní majetku výhodnejší. Nuž, človek mieni…

Nová uniformujúca legislatíva s názvom Rím III by mala párom umožniť po vzájomnej dohode výber práva, ktorý sa bude v prípade ich rozvodu uplatňovať. Ak sa nebudú môcť dohodnúť, pod akým právom má k ich rozvodu dôjsť, má byť uplatnené právo, ku ktorému majú obaja partneri najbližšie. Môžu si teda vybrať právny poriadok na základe svojich národností alebo miesta pobytu. Ak návrh vstúpi do platnosti, súd bude musieť manželov rozviesť v tej krajine, v ktorej žijú, na základe právneho poriadku inej krajiny, ktorú si vyberú podľa kritéria ?spriaznenosti?. Napríklad teda manželstvo Írky a Švéda žijúcich na Malte bude musieť maltský súd rozviesť. Napriek tomu, že zákony tejto konzervatívnej katolíckej krajiny rozvod nepovoľujú. Ale čo už, keď si manželia vybrali švédsky právny rámec ? lebo ten írsky je predsa len príliš obštrukčný; zrejme zámerne, že? ? ktorý rozvedie kohokoľvek za pár dní. Čisto maltský rozvoduchtivý pár by sa zase mohol presťahovať do Británie či Fínska. Tam sa to vybaví skôr než návšteva u kaderníka. Napríklad súčasnú vojvodkyňu z Cornwallu, ?manželku? princa waleského, rozviedli pred 11 rokmi za tri minúty.

Návrh má aj svoje kuriózne stránky. Predovšetkým znamená, že sudcovia sa nebudú musieť naučiť ?iba? rozvodové právo všetkých zvyšných 24 členských krajín EÚ, ale potenciálne hociktorej krajiny sveta. Právni poradcovia švédskej delegácie pri EÚ sa už zhrozili, že čo ak si dáka ich krajanka zoberie za manžela Iránca, presťahuje sa s ním do jeho rodnej krajiny a po pár rokoch pribehne späť do Švédska žiadať o rozvod? Krajina pobytu ? Irán; manžel bude musieť preukázať veľkú benevolenciu, aby pristúpil na švédsky systém. Kritérium ?spriaznenosti? však predsa len viac hovorí pre iránske právo… Takže právna suverenita súdov členských krajín EÚ by sa už nerozlievala iba po zóne Európskej únie, ale po celom svete. Sedemmíľový krok k nie európskemu, ale rovno ku globálnemu štátu.

Zaujímavé by bolo tiež pozorovať, či rozvod, kde participuje iba jedna polovička z EÚ, vykonaný v niektorej liberálnej krajine Európy, uzná aj domovská krajina tej druhej polovičky. Pri rôznosti právnych systémov na celom svete je dosť pravdepodobné, že v EÚ budú považovať pár za rozvedený, ale v inej krajine (či krajinách) za zosobášený. A to nám eurokomisár pre spravodlivosť, socialista a slobodomurár Franco Frattini sľúbil, že systém Rím III ?povedie k zvýšeniu právnej istoty.? (A ešte ?flexibility a dostupnosti súdneho vymáhania?.) Toto je však zatiaľ iba recept na chaos.

No keďže diabol tento druh chaosu nemá v prílišnej obľube, určite príde Komisia s takým návrhom, aby upokojila švédskych zástupcov, obávajúcich sa ? ako píše Guardian ? ?že zmena [doterajšej rozvodovej politiky] by mohla poslúžiť spoločensky konzervatívnym krajinám blokovať rozvody.?

Obavy vyjadrila aj Británia, pretože návrh príliš zasahuje do národných zákonov týkajúcich sa rodiny. Znie to pekne euroskepticky, ale treba čítať ďalej. Ako píše Euractiv.cz, zásadnou obavou pre Britov by bol fakt, že prijatie tohto uznesenia by ?znamenalo spomalenie rozvodov a nárast administratívy.? Veru, tri minúty ťažko hľadajú konkurenciu ? predĺženie rozvodového konania by okrem iného spôsobilo stratu komparatívnych výhod britských súdov na trhu s rozvodmi. Ak zabúdaš, milý našinec, že aj za rozvod sa platí, čaká ťa ešte dlhá cesta k trhovému hospodárstvu.

Apropos, opakujem to do omrzenia, ale keďže môj hlas ostáva stále nevyslyšaný… ? nepripraví niekto legislatívny postup pre rozvod našej krajiny a EÚ? To by som si, veru… Aj priplatil!

Jaroslav Bublinec

Podobné články:

Tlačiť článok Tlačiť článok
Ohodnoť článok: 123 (Zatiaľ nehodnotený článok)
Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

XHTML: Môžete použiť tieto tagy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

Meno (*)
E-Mail (nebude zverejnený) (*)
URI
Komentár