Ak by slovenská ústava mala aspoň tisíc rokov, isto by bol jej vznik opradený nejakou zaujímavou a fantastickou legendou. Tá by mohla prisudzovať jej autorstvo ? ako to často staré a krásne legendy robia ? napríklad aj samotnému archanjelovi Gabrielovi. Legenda by hovorila, že pôvodná Gabrielova ústava bola dokonalá a úplne spravodlivá. Práca na vyvažovaní všetkých síl a záujmov v spoločnosti, na tom aby každý dostal to, čo mu patrí, a aby nikomu nebolo ukrivdené, však autora úplne vyčerpala. A tak tesne pred jej dokončením – celkom vysilený – tuho zaspal. Tak sa stalo, že niektoré pasáže tejto starobylej ústavy dopísal samotný diabol. A naši úbohí predkovia ? nepostrehnúc rozdiel v genialite archanjela a diabla ? si ?podvod? nevšimli. Prevzali ústavu ako celok a dodnes ju zachovávajú v posvätnej úcte.

Geniálny paradox

Legenda o sfalšovanej Gabrielovej ústave mi prišla na um v čase, keď je nám naša ústava opäť trieskaná o hlavu v snahe presvedčiť nás, ako veľmi vyjadruje naše hodnoty. Ešte raz si teda spolu prečítajme onú neslávne známu, protirečivú a rozpornú formuláciu:

?(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. (2) Nikto nesmie byť pozbavený života. … (4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné?.

Ak tomu dobre rozumiem, ústava hovorí, že žiadneho človeka nemožno zabiť. Niektoré zákony ? ktoré sú ústave podriadené ? však hovoria, že niektorých ľudí zabiť možno. Z právneho hľadiska je ale všetko v poriadku, lebo ústava hneď v druhej vete neguje to, čo pred chvíľou slávnostne vyhlásila … Je to ako keď despotický tyran oznámi svojim trasúcim sa otrokom: ?Dnes už nezabijem ani jedného z vás … Leda že by som dostal zase chuť.? Je to ?geniálne – vražedný paradox?. Je to najväčší ?trapas? našej ústavy, bez ohľadu na to, odkiaľ ho jeho autori odpísali.

Takúto – všetko ospravedlňujúcu – formulku by nám postmoderným demokratom isto závidel aj Hitler, Stalin, či Pol Pot. Každý z nich si v podstate vážil ľudský život. Všetci by súhlasili aj s tým, že je hodný ochrany. Avšak okrem životov židov, telesne postihnutých, nepriateľov štátu, kulakov, Ukrajincov, inteligencie, či tých, ktorí nosia okuliare. Každý z nich by si do predpísanej rovnice doplnil to svoje okrem. Myslím, že neexistuje taký tyran v dejinách ľudstva, ktorého by naša ?geniálna? formulka o ochrane života neuspokojila. Napíšte radšej: ľudský život pre nás nemá cenu. Alebo život nespomínajte vôbec. Nemusíte potom dopisovať onú relativizujúcu vetu. Tá je totiž potenciálnym rozsudkom smrti pre kohokoľvek z nás.

Menšinová podpora

Kandidátka na post prezidenta SR Iveta Radičová bola požiadaná, aby sa postavila na stranu života a tradičnej rodiny. Spočiatku sa pokúsila schovať práve za onú paradoxnú formulku z našej ústavy. Vyzývateľom to však akosi nepostačovalo a trvali na jednoznačnom postoji. Dostali ho: ?Ochrana ľudského života (áno), ale zároveň platí právo voľby?. (Rozumej právo uprieť inému človeku ľudský život – pozn. B.J.). ?Ja nemôžem na svojom postoji nič meniť?, pokračuje Iveta Radičová, ?pretože to by ste mi zobrali dušu?. Ako pani kandidátka odôvodnila neochvejnosť svojho ? s veľkými drahotami zverejneného ? postoja? ?Pozrela som si postoje našich občanov. Práve pre tých má byť naša ústava a zákony. Vyše osemdesiat percent občanov má rovnaký názor ? ak chcete ?liberálny? ? ako ja. A iba šestnásť percent tvrdí, že by sme mali sprísniť podmienky pre ochranu života. Je tu jednoznačne prevládajúci názor, že v tomto máme zákony v poriadku?.

Pani Radičová nie je pokrytec. Na rozdiel od väčšiny jej liberálnych kolegov nespochybňuje, že v otázke potratov má dočinenia s ľudským životom. Domnieva sa však, že o živote a smrti nevinných ľudí majú rozhodovať prieskumy verejnej mienky. Takže to je ten čarovný kľúč, ktorý raz a navždy rozsúdi každý etický spor! Tak rozsúďme aj všetky traumatické body v dejinách. Masakre kresťanov v starovekom Ríme? Žiadny problém ? všetci (nekresťania) boli za. Etnické čistky v bývalej Juhoslávii? V pohode ? osemdesiat ku dvadsiatim. Genocída v Rwande? Ťažko povedať: fifty ? fifty. V takomto prípade je najrozumnejšie počkať, kým sa verejná mienka vykryštalizuje. A tak jednotky OSN z krajiny správne zdúchli s prvým výstrelom a vrátili sa až po vyhlásení prímeria. Medzitým sa, pravda, trochu zmenila vzorka respondentov (zmasakrovaných bolo takmer milión Tutsiov). A hľa, nový prieskum dal za pravdu víťaznej strane ? všetko bolo O. K.

Obávam sa, že pred týmto čudným súdom by obstáli aj deportácie židov do Osvienčimu. Aj Hitler mohol s pokojným svedomím prehlásiť: ?Pozrel som si (zmanipulované) postoje našich občanov ? všetko je v poriadku?. Táto sociologická morálka je mi odporná. A desím sa toho, že (ľahko manipulovateľná) verejná mienka raz ukáže na kohokoľvek z nás. Pretože princípy potenciálnej slovenskej prezidentky sú v tomto smere nekompromisné.

V tomto smutnom príbehu stojí za zmienku ešte jedna postava. Je to Mikuláš Dzurinda, predposledný neliberálny mohykán v SDKÚ. Mohykán – obkľúčený svorkou vyhladovaných vlkov ? je ochotný urobiť čokoľvek, len aby oddialil svoj neodvratný koniec. Na tlačovke  po rade svojej strany všetkých uisťoval, že s Radičovej odpoveďou sa plne stotožňuje a že SDKÚ sa ?nenechá vťahovať do rôznych svetonázorových polemík?. Pri slove ?rôznych? sa afektívne zavrtel a rozhodil rukami, čím chcel prítomných vlkov ubezpečiť, že kresťanská etika sa ho nielenže už dávno netýka, ale že ju považuje za niečo minimálne veľmi podivínske. A v tom sa to stalo. Padla podstatná (a vzhľadom na Dzurindove vyjadrenia veľmi logická) otázka: ?Myslíte si, že je správne, že slovenské zákony umožňujú legálnu interrupciu?? Mohykána oblial studený pot. Otázky typu ?ukáž farbu? nenávidí odvtedy, čo sa vydal cestou bezhodnotovej politiky. Preto ju okamžite odpálil do autu: ?Na túto otázku neviem a ani nechcem odpovedať. Nebudem na ňu odpovedať?. A táto narýchlo odpálená otázka plne odkryla tragédiu bývalého kresťanského politika. Radičová je liberál a je na to hrdá. Dzurinda nie je liberál a strašne ho to trápi. S Radičovou nesúhlasím, ale vážim si ju viac.

Ak by slovenská ústava mala aspoň tisíc rokov, rád by som veril nejakej starej a krásnej legende o jej vzniku. Ale tento dokument je na krásne legendy príliš mladý, jeho vznik si všetci dobre pamätáme. Obávam sa, že pri jej vzniku stáli obyčajní ľudia. ?Geniálne vražedný paradox? o ochrane a zároveň neochrane ľudského života nie je geniálny. Je iba vražedný. Nebudem otravovať pani super kandidátku svojou menšinovou podporou vo voľbách. Prosím vás, nežiadajte to odo mňa. ?Pretože to by ste mi?zobrali dušu?.

Braňo Jáger

Podobné články:

• Prínosy voľného pohybu v EÚ, Jaroslav Bublinec, Európska únia
• Post kresťanskí európski džentlmeni, Branislav Jáger, PolemikaÚvodníky
• Geniálny Léon Bloy ? paradigma konzervatívca, Peter Frišo, Galéria slávnych

 Tlačiť článok