… Skúste si teraz predstaviť, že ste univerzitným profesorom špecializovaným na klasiku ?  odborníkom na Tróju, prežili ste svoj pokojný život v 20. storočí a odrazu sa ocitnete uprostred trójskej vojny. V strede udalostí okolo Ílionu, ktoré o niekoľko storočí neskôr opíše Homér, podávate správy múzam a olympským bohom o tom, či sa ?skutočnosť? nelíši od eposu. …

Dan Simmons: Ílion., Laser-books, Praha : 2005, 718s., Dan Simmons: Olymp., Laser-books, Praha : 2007, 928s. Nevhodné pre deti a mládež!

?O hněvu Achilleově, tak zhoubném, nám zpívej, ó Múso!

Hněv ten tisíce běd a strastí způsobil Řekům,

mnoho statečných duší těch hrdinů do Hádu seslal,

mrtvoly jejich však psům a dravcům napospas chystal

za kořist k bohatým hodům – tak dála se Diova vůle?

(Homér, Ílias, spev prvý)

Slávny Ílion

Dvanásť storočí pred našim letopočtom sa v dnešnom tureckom Hisarliku odohrala významná vojna, ktorú poznáme ako trójsku. Vieme o nej najmä vďaka nesmrteľnému, básnicky nádhernému Homérovmu eposu Ílias, ktorý opisuje predovšetkým posledný, desiaty rok slávnych bojov. Odštartoval ich únos nádhernej Heleny, manželky jedného z achájskych kráľov, trójskym princom Parisom. V neľútostnom boji zadosť učinili veľkí hrdinovia ideálu aristei. Tento boj však dal životný cieľ jednému rojkovi, ktorý práve na základe onoho slávneho textu Tróju objavil.

Skúste si teraz predstaviť, že ste univerzitným profesorom špecializovaným na klasiku ?  odborníkom na Tróju, prežili ste svoj pokojný život v 20. storočí a odrazu sa ocitnete uprostred trójskej vojny. V strede udalostí okolo Ílionu, ktoré o niekoľko storočí neskôr opíše Homér, podávate správy múzam a olympským bohom o tom, či sa ?skutočnosť? nelíši od eposu. Presne to sa stalo jednej z hlavnej postáv dvojdielneho románu Dana Simmonsa, v ktorom ožíva príbeh z dávnoveku, pretvorený do nečakaných koncov. Thomas Hockenberry sa tak môže predmetu svojho skúmania priamo dotknúť (a to nie je metafora) ? Achilleus, Diomedés, Agamemnón, Méneláos, Veľký a Malý Aiás, Hektor, Paris, Priamos, neodolateľná Helena, či Hektor tu opäť žijú, jedia, pijú, bojujú, milujú sa, prípadne zomierajú v miestami až extrémne surových naturalistických opisoch, ktoré nie sú pre čitateľov do 18 rokov vhodné.

Hoci sa sprvu takmer celý dej odvíja v presnom súlade s veršami slepého básnika, postupne nadobúdajú odchýlky stále viac na význame a trójska vojna sa mení na nepoznanie. Dejiny, aj grécka mytológia tu morfujú do najrozmanitejších, neočakávaných podôb a vytvárajú celkom nový alternatívny príbeh. Argejskí a ílijskí vojaci a héroovia, ba dokonca i samotní olympskí bohovia, tvoria úplne nové dejiny a mýty na ruinách tých starých, ktoré poznáme.

Ďalšie línie príbehu

Paralelne s obliehaním Ílionu Achájcami sa odohrávajú dva ďalšie príbehy: príbeh ľudí v ďalekej post katastrofickej budúcnosti, v odľudštenej spoločnosti, v ktorej nič nie je tak ako bývalo. Svet sa tu premenil na umelý pseudoraj, v ktorom sa v hojnej miere uspokojujú najnižšie ľudské potreby, ľudstvu posluhujú tajomní voynixovia, takže nemusia prakticky pre svoje pohodlie nič urobiť. Dokonca sa namiesto pôvodného cestovania len ?odfaxujú? a všetky ich zdravotné problémy, vrátane smrti, hravo vyrieši tzv. opravovňa. Všetci sa dožívajú presne 100 rokov. Život ľudí je ale extréme prázdny a napriek prepychu a užívaniu si výdobytkov techniky (ktorej princípy nepoznajú), je primitívny.

Zmena prichádza až s tajomným Harmanom, ktorý sa proti tomuto stavu vzbúri hľadajúc hlbší zmysel toho byť človekom. V skupine ktorú sledujeme sa stretávame aj s osobou Daemana, človeka, ktorý mal sprvoti záľubu v chlípnom spôsobe života a jeho hlavným záujmom bol lov žien. Práve jeho dramatická a bolestná premena patrí k tomu najlepšiemu čo román prináša. Za hranice umelého raja sa dostávajú až keď stretnú starú židovku Savi, ktorá pred nimi postupne odkrýva hrozivé tajomstvá sveta, v ktorom žijú. Ešte v prvom diely sa budú musieť postaviť neľudskej krutosti, ktorá spochybní všetky pseudohodnoty na ktorých dovtedy stavali. Ľudskú spoločnosť tu čaká tvrdý boj o to aby pre seba vybojovala viac ľudskosti, čo si vyžaduje tie najväčšie obete.

Tretiu líniu predstavujú kyborgovia z Jupiteru. Tzv. moravci sú vyslaní na zázračne teraformovaný Mars, vykazujúci extrémnu kvantovú aktivitu, ktorý ohrozuje celú slnečnú sústavu. V tejto línii sú významní predovšetkým Mahmud a Orphu z Ió. Tí najradšej diskutujú o Shakespearovom a Proustovom diele, o ich myšlienkovom a teoretickom odkaze v pomere k ľudskému životu a k dôležitým otázkam, ktoré sa ho týkajú. Ich úvahy sú vďačnou témou na premýšľanie, hoc so závermi nie je vždy za hodno súhlasiť. Za to sú však určite vzácnym obohatením, ktoré si nijako nezadá s opismi bitiek státisícových znepriatelených armád.

Záver

Napriek tomu, že tieto línie nie sú sprvu natoľko akčné ako samotná trójska vojna, postupne získavajú na význame. Neskôr sa všetky tri línie príbehu pretnú v interesantnom a nečakanom rozuzlení, ktoré odráža hĺbku fantázie Dana Simmonsa. Predtým vás však čaká neobyčajné dobrodružstvo, krvavé masakre, mrazivá krutosť, neriešiteľné skúšky, zúfalstvo a schopnosť obetovať sa, skrátka všetko čo si možno od románu ? a nielen od sci-fi ? želať. Aj keď sa treba prvými stránkami knihy prehrýzť, postupne vás pohltí až budete príbehy hlavných hrdinov sledovať zo zatajeným dychom. Určité ideové východiská románu nie sú práve najšťastnejšie, čitateľ si ich však môže pokojne odmyslieť. Nezohrávajú zásadnú úlohu. Zostáva len oddať sa pôžitku z dobre napísaného opusu, ktorého dej, literárne odkazy, zaujímavá základná myšlienka a neodbytné otázky ľudskosti vás jednoducho strhnú. Veď ako hovorí Homérov (a Simmonsov) Achylleus: ?len ľudská duša ulúpiť sa nedá, ani silou zajať, cesta spät pre ňu niet, akonáhle cez ohradu zubov prelietne?.

Peter Frišo

Podobné články:

• Slepý básnik by sa čudoval, Peter Frišo, Recenzia

Ohodnoť článok: (Zatiaľ nehodnotený článok)

 Loading ...