Jedným z veľkých darov, ktoré človek dostal od Boha je dar imaginácie, dar predstavivosti, vlastný iba človeku. Tento dar je pritom najviac prítomný u detí, ktoré dokonca často nerozlišujú tak jasne medzi svetom fantázie a skutočným svetom. Deti milujú príbehy a rozprávky. Vedia, že sa v nich ukrýva pravda o dobre. Aj preto ich Ježiš nikdy nenechal od seba odohnať, preto ich svet tak obdivoval Chesterton a pre deti písali svoje veľké diela C. S. Lewis (Letopisy Narnie) a J. R. R. Tolkien (Hobit).
My dospelí síce musíme vedieť jasne rozlišovať medzi skutočnosťou a fantáziou - veď je to triviálna súčasť zdravého života. Mali by sme si však ponechať v sebe kus romantického “snílka”, zmysel pre fantáziu i cit a obdiv pre veľké príbehy, ktoré sú toho hodné, i pre rozprávky s mravným posolstvom. J. R. R. Tolkien ju považoval za kardinálny znak človeka ako imago dei. Tolkien bol dokonca toho názoru, že ľudia majú za úlohu vytvárať imaginatívne svety, nové krajiny, bytosti, deje a civilizácie. Všetky tieto literárne svety, rovnako ako náš skutočný svet, odrážajú Božiu slávu a vypovedajú o ňom, pričom to podstatné v literárnych dielach má tvoriť Krása, Dobro a Pravda ako transcendentálie patriace Bohu.
Film Finding neverland, alebo ak chcete Hľadanie krajiny-nekrajiny je práve o imaginácii, o predstavivosti, tvorbe, príbehoch malých i veľkých, o radosti i smútku, o kráse i láske, je to film o živote. Že je napísaný na základe skutočných udalostí, predovšetkým však na základe knihy Allena Kneeho Muž, ktorý bol Petrom Panom, je pritom vedľajšie.
J. M. Barrie – v podaní Johnyho Deepa, ktorý ho stvárnil tak bravúrne, že si nikoho iného ani neviem v tejto úlohe predstaviť – dáva od mala priestor svojej predstavivosti. Nie je preto prekvapenie, že je dramatikom, hoci jeho hry nie sú príliš úspešné. Akoby im chýbalo korenie. Strnulé viktoriánske hľadisko a nedostatok inšpirácie sú neúspechom aj poslednej Barrieho hry, ktorú hneď v úvode sleduje sklamaný zo zákulisia. A divadelný producent, vždy skeptický Charles Frohmann (Dustin Hoffman), ktorý napriek neúspechom Barrieho podporuje, už od neho očakáva ďalšiu hru. Tentokrát však nástojí, aby bola úspešná.
Všetko sa ale mení, keď Barrie jedného dňa na prechádzke v parku stretáva krásnu rodinku: vdovu Silviu Llewelyn Davies (Kate Winslet) a jej štyroch nezbedných chlapcov. Vytvára sa medzi nimi nádherný vzťah, ktorý je len ťažko opísateľný. Čisté priateľstvo, ktoré obohacuje ako Barrieho, tak i deti a ich matku. Sú pre Barrieho inšpiráciou a radosti, Barrie však s nimi netrávi čas z vypočítavosti, ale preto, že ich má skutočne rád. Jeho nápady a bohatá fantázia sa spájajú s detskou hravosťou. A tak spolu trávia dlhé hodiny plné dobrodružstiev – fascinujúce hry na pirátov, na kovbojov a indiánov – a šťastia z prekvapení, ktoré pre nich Barrie nachystal, neváhajúc “zosmiešniť” seba samého. Deti ho milujú ako svojho “uja” a veľký vplyv má najmä na najmladšieho a zároveň citovo najzraniteľnejšieho Petra, ktorý sa dokonca pokúša písať.
Sám Barrie si možno ani neuvedomuje ako sa stáva pevnou súčasťou ich života. Rovnako ako si neuvedomuje ako sa o jeho vzťahu k Silvii šíria Londýnom nepravdivé a škaredé klebety. Sú z úst ľudí neschopných pochopiť Barrieho “detskú” dušu (možno až tak, ako písal o detskom svete Chesterton). Tieto klebety však reflektuje Barrieho manželka Mary, ktorá sa dovtedy zaujímala viac o svoj úspech v spoločnosti ako o svojho manžela a Silviina matka Emma du Maurier, ktorá by rada svoju dcéru perspektívne vydala. Našťastie sa im tento krásny vzťah rozbiť nepodarí, hoci je smutné, že Barrieho manželka sa opäť raz zachová egoisticky a namiesto toho, aby hľadala cestu k svojmu manželovi, hľadá útechu u iného muža a Barrieho opúšťa.
Barrie zatiaľ pomaly pretavuje svoju inšpiráciu do novej divadelnej hry. Jej hlavný hrdina má nie náhodou meno Peter – Peter Pan. Žije v krajine-nekrajine, mieste tajných detských fantázií a dobrodružstiev, kde žiadne dieťa nestarne a neprichádza o svoj detský svet. Veci sa však nie sú len ružové, pretože Silvia vážne ochorie a tak v čase premiéry leží v posteli. Barrie zatiaľ dokazuje, že je nielen výborným spisovateľom, ale aj psychológom a tak s pomocou dvadsiatich piatich detí a ich úplne spontánnych reakcií na veselú (najkomickejšou postavou celej hry je herec, ktorý hrá v hre psa) a zároveň miestami smutnú hru, ovládne strnulé hľadisko. To sa napokon výborne zabáva a hra má nebývalý úspech. Samotný Barrie sa o tom však dozvie až neskôr, keďže pozná cenu priateľstva a odchádza za Silviou. A neskôr pre ňu a jej deti urobí samostatné predstavenie priamo u nich v dome. V najemotívnejšej situácii hry, keď zomiera Petrova priateľka víla, Silvia s deťmi tlieskajú – pretože len to zachraňuje život víly. A po jej záchrane samotná Silvia vchádza do krajiny-nekrajiny, ktorá je predobrazom jej smrti, ale zároveň aj nádeje na večný život. Barrie tak dáva Silviiným synom nádej, čím im pomáha vyrovnať sa s matkinou smrťou a zároveň dokazuje, že nič nerobil z vypočítavosti, keďže sa o deti postará.
Film hľadanie krajiny-nekrajiny bol určite najlepším a zároveň i najhodnotnejším filmom premietaným počas tohtoročnej filmovej sezóny u nás. Učí nás o tom, akú cenu má život a akým veľkým Božím darom je predstavivosť. A predovšetkým nás aspoň na chvíľu zavial späť do krásneho detského sveta a za to by sme mali ďakovať. Dospelí totiž toľko dlžia deťom a ich svetu.
A ja sa už teším na príchod sfilmovanej C. S. Lewisovej Narnie do našich kín. Zatiaľ sa však poďme stratiť v krajine-nekrajine.
Peter Frišo
/Producent Miramax, dĺžka filmu: 108 minút, 2004, USA, Hodnotenie: 95%/
Réžia: Marc Forster; scenár: David Magee, napísané podľa: ”The Man Who Was Peter Pan” by Allan Knee; hudba: Jan A.P. Kaczmarek;
Hrajú : Johnny Depp (Sir James Matthew Barrie), Kate Winslet (Sylvia Llewelyn Davies), Julie Christie (Mrs. Emma du Maurier), Radha Mitchell (Mary Ansell Barrie), Dustin Hoffman (Charles Frohman), Kelly MacDonald (”Peter Pan”) and Ian Hart (Sir Arthur Conan Doyle).
Podobné články:
- Spravodlivá vojna á la Izrael, Branislav Jáger, Zahraničná politikaÚvodníky
Tlačiť článok

