V Českej republike sú diskriminované predovšetkým ženy v domácnosti, hovorí poslanec Jíři Karas (KDU – ČSL). Pojem feminizmus podľa jeho názoru stratil pôvodný význam a vo svete získal zlý zvuk.

Čo si predstavujete pod pojmom feminizmus?

Pôvodné ciele feministického hnutia, akým bolo odstránenie sociálnych nerovností medzi mužmi a ženami, veľmi dobre chápem. Myslím si však, že pojem feminizmus má vďaka radikálnym požiadavkám socialistických odnoží feministického hnutia vo svete zlý zvuk. Aj napriek tomu by si však ľudia mali uvedomiť, že feminizmus pôvodne znamenal hnutie, ktoré sa snažilo oživiť občiansku spoločnosť, vnášalo do politiky mravné nároky ako nezištnosť, solidaritu, starostlivosť o slabších, vernosť a podobne. Zákon o zákaze alkoholu v Spojených štátoch je typickým príkladom toho, čo ženské spolky dokázali presadiť, pretože pôvodne všetky ich kroky smerovali k posilňovaniu či uzdravovaniu rodiny. Avšak dnešní feminizmus často vychádza z extrémnych marxistických pozícii, kde namiesto tried spolu bojuje jedno pohlavie proti druhému a počíta, kto toho viac uchytí. Nezjednocuje rodinu, ale stavia proti sebe jej jednotlivých členov. Dôsledkom toho je potom skôr rozbíjanie rodiny a preferovanie jednotlivcov.

Ste zástancom rovnakého postavenia mužov a žien a rovnakých príležitostí pre obe pohlavia?

Vami uvedené pojmy by si zaslúžili presné zadefinovanie, aby nemohli byť nesprávne vysvetľované. Muži a ženy majú úplne rovnakú dôstojnosť, nemajú však úplne rovnaké fyzické ani psychické predpoklady a už vôbec nie rovnaké príležitosti. Som zásadne proti ľavicovému sociálnemu inžinierstvu, ktoré popiera rozdiel medzi mužmi a ženami a vnucuje ženám mužské úlohy policajtiek či baníčok. Nemôžem uveriť, že by sa v našej krajine, kde sme za minulého režimu boli svedkami podobných pokusov, mal tento socialistický pohľad na ženu vrátiť.

Podľa Vás teda existujú typicky ženské a mužské roly?

Jednoznačne áno. Naozaj som ešte nevidel žiadneho svojho kolegu poslanca kojiť. Každé pohlavie má jednoducho špecifické dary a je smutné, že dary, dané predovšetkým ženám, ako empatia, citlivosť, umenie počúvať a mnoho ďalších, v našej spoločnosti stále viac a viac chýbajú. Nechýbajú nám napríklad ženy, ktoré ovládajú karate, ako nás presviedča v každom seriáli televízia NOVA, ale ženy, ktoré vedia dať druhým to, čo nemajú a ani mať nemôžu.

Čo hovoríte tomu, že si podľa štatistík ženy za rovnakú prácu zarobia v priemere o tridsať percent menej, ako muži?

Myslím si, že každý má nárok na spravodlivú mzdu, a to bez rozdielu pohlavia. Je však potrebné pripomenúť, že pôvodná mzda zaisťovala obživu celej rodiny. Tým, že sa dnes takpovediac vyžaduje, aby rodinu živili dvaja, sú diskriminované ženy v domácnosti, pretože tie sa starajú o výchovu detí a dávajú teda spoločnosti najmenej toľko ako manažérky či traktoristky. Naplno podporujem požiadavky na spravodlivú mzdu a zároveň žiadam spravodlivosť pre tie tisícky žien, ktoré sa venujú a (povedané ekonomicky) vytvárajú ľudský kapitál. Preto som presvedčený, že ženské organizácie by sa mali prednostne zaoberať reálnymi problémami žien v domácnosti, ktorých práca je arogantne prehliadaná.

Aký je váš názor na prípadne zavedenie pozitívnej diskriminácie pre ženy, ktoré ašpirujú na najvyššie posty v politike?

Odmietam ju. Považoval by som naopak za poníženie a zosmiešnenie schopností tých žien, ktoré sa dokážu samé naplno orientovať v politike.

Feministkám sa nepáči, že je u nás v mysliach mnohých mužov stále zakorenené, že žena patrí predovšetkým ku sporáku a vôbec nie do verejných funkcií…

Za otázkou cítim, že žena má hodnotu podľa toho aké spoločenské postavenie či plat dosiahne. To považujem za hrubé poníženie práce ženy. Žena, ktorá sa sama rozhodne byť v domácnosti a starať sa o svojich najdrahších, jednoducho nesmie byť považovaná za menej úspešnú než politička. Navyše nie je prijateľné, aby sa politická moc snažila pretvárať myslenie občanov. Štátnu prevýchovu sme tu už raz mali a v konečnom dôsledku je jedno, či sa inštrukcie k správnemu politickému mysleniu píšu v Moskve alebo v Bruseli. Keď sa už chceme poučiť, pýtajme sa, ako to, že v tom zatracovanom stredoveku mali ženy často omnoho viac rešpektu ako dnes. Kráľovné boli samozrejmosťou, ženy samostatne vládli rozsiahlym panstvám, ako napríklad naša Zdislava z Lemberku. Alebo si viete predstaviť, aby dnes niekto zveril armádu žene, ako sa to stalo Johanke z Arku?

Akú pomoc ponúkate ženám, ktoré sa cítia byť v našej krajine diskriminované? Majú podľa vás oprávnený pocit?

Nezastupiteľná úloha žien v spoločnosti musí byť spravodlivo ohodnotená. Ak chce mať žena deti, ale vie, že v systéme nedostatočných podpôr na materskej by to pre ňu i pre jej rodinu bola ekonomická obeť, tak má celkom oprávnený pocit diskriminácie. Žena je srdcom domova a tým aj spoločnosti. Žena musí mať právo utvárať si svoj domov podľa svojich potrieb, podľa potrieb svojich detí, svojej rodiny. Ak sa rozhliadnete po našich sídliskách, uvidíte nielen to, že sú neracionálne riešené, ale predovšetkým, že v nich chýba život, chýba v nich ženský prvok. Pokiaľ teda ženy majú záujem angažovať sa, mali by mať možnosť venovať sa i rozvoju našich miest, pracovať v občianskych združeniach, zasadať na radniciach, aby sa tieto veci zmenili. Má byť tiež úlohou nás, politikov, im v tom pomáhať.

Ohodnoť článok: (Zatiaľ nehodnotený článok)

 Loading ...