Recenzia knihy prednášok a úvah svätého otca Benedikta XVI., veľkého európskeho evanjelizátora “Európa – jej základy v súčasnosti a budúcnosti“  /Spolok Svätého Vojtecha, Trnava, 2005, 136s./

V závere minulého roka vydal trnavský Spolok Svätého Vojtecha útlu knižku, ktorá pozostáva z prednášok a úvah dnešného svätého otca Benedikta XVI., vtedy ešte J.E. kardinála Josepha Ratzingera, prefekta Kongregácie pre náuku viery.

Kniha prináša kritickejší, hoci umiernený pohľad na dnešnú Európu.

V úvode pritom dáva odpoveď, vymedzujúcu skúmaný “predmet”, na základnú otázku J.E. kardinála Józefa Glempa: “Európa – čo to vlastne je?”

Ratzinger dáva pohotovo odpoveď, ktorá bola na Biskupskej synode o Európe konsenzuálne prijímaná: “Európa nie je kontinent, ktorý možno zemepisne vyhraniť, je to skôr kultúrny a historický pojem”. Tým však nič neuzatvára, skôr otvára nové otázky, pretože až odpovede na tieto, vyjadrením obsahu, ktorý napĺňa ono “kultúrny a historický pojem” môžu dať uspokojujúcu odpoveď kardinálovi Glempovi. Pritom kultúrne a historické je tu neoddeliteľne späté. Tak Ratzinger vypichne niekoľko dôležitých historických momentov dávajúcich Európe význam. Neopomenie predovšetkým jednu z najväčších politických ideí v dejinách vôbec, ideu Sacrum Imperium. Pod ňou panoval, prvý pápežom korunovaný cisár Karol Veľký, pod ideou, ktorá v sebe obsahovala neustále vedomie poslania. Mimo rámec Ratzingerovej knihy spomeňme ešte Ota III., jedného z najväčších panovníkov veľkej idey univerzálnej kresťanskej monarchie, ktorý vzal pod svoje krídla panovníkov Uhorska a Poľska. Sacrum Imperium, vznešená to idea, hoc v závere zhumplovaná vydržala až do začiatku 19.storočia, no Európa sa načas takmer vytratila, aby sa objavila a všeobecne udomácnila v čase bohapustého prehodnocovania v 18.storočí. Vykročila “k tomu, čo dnes chápeme, keď hovoríme o Európe”. Tu si Ratzinger dovolí odbočku k Východorímskej ríši a pozitívne pre Západ zhodnotí rozdiel medzi teóriou “dvoch mečov” Západu a “cézaropapizmom” Východu. V zamyslení hovorí o tom, že problém dobrého uplatnenia teórie dvoch mečov “zostáva základným problémom aj pre dnešnú a budúcu Európu”, odhliadajúc od toho, že dnešná Európa má tento problém už vyriešený a minimálne sa tvári, že žiadnu duchovnú moc nepotrebuje.

To si však Ratzinger uvedomuje, keď o niekoľko stránok pri úvahe nad francúzskou revolúciou pripomína: “bol zavrhnutý posvätný základ dejín a existencie štátu – dejiny sa už neponímajú na základe myšlienky Boha, ktorá ich predchádza a dáva im podobu. Štát sa teraz chápe v čisto sekulárnom zmysle, je založený na racionalite a vôli občanov. Prvý krát vôbec v dejinách vzniká sekulárny štát, ktorý opúšťa a odsúva Božiu garanciu a Božiu normalizáciu politického pôsobenia, pretože ich považuje za súčasť mytologického videnia sveta a vyhlasuje samotného Boha za súkromnú záležitosť, ktorá sa nezúčastňuje na verejnom živote a na spoločenskej tvorbe vôle”.

A s tým Ratzinger samozrejme nesympatizuje. Vidí jasne, že dnešná Európa popiera s radosťou základy na ktorých stojí. Vidí, že sa množia triezvo uvažujúce hlasy, hovoriace, že Európa, hoc stále ekonomickou mocou, je odsúdená na odchod a zánik. Optimistické slová Arnold Toynbeeho zo začiatkov 60.tych rokov – v ktorých prebehla jedna z najodpornejších revolúcií proti normálnosti – že naša kultúra je kultúrou víťaznou. Oproti tomu stoja Ratzingerove slová predchnuté sivotou, vyslovené na počiatku 21.storočia: “Európa, práve v tomto čase jej najväčších úspechov, sa akoby vyprázdnila zvnútra, lebo v istom zmysle je ochromená krízou svojho obehového systému, krízou, ktorá ohrozuje jej život, odkázaný takpovediac na transplantácie, ktoré môžu jedine zničiť jej identitu. ” e zvláštne ako tu chýba vôľa po budúcnosti. Deti, ktoré sú budúcnosťou, sa považujú za hrozbu pre prítomnosť, odnášajú nám preč niečo z nášho života, taký je všeobecný /krajne hyenistický – poznámka P.F/ názor. Nie sú vnímané ako nádej, ale ako obmedzenie prítomnosti”. Bolo by strašné tieto slová čo len počúvať, keby sme ich však nemuseli žiť. Tento odpor voči deťom, ktoré sú jedným z najväčších Božích darov, slová matiek, ktorým stačí jedno dieťa a žien, ktoré dávajú prednosť kariére pred rodinou sú symptómami všeobecnej choroby Európy. Jediný liek na túto chorobu, ktorým je Kristus je odmietaný a namiesto neho prichádza nepríjemné, protiľudské šarlatánstvo antikoncepcie, ktoré je s bujarou radosťou prijímané ako spása.

Ratzinger kladie do protikladu dvoch “kultúrnych pesimistov” Oswalda Spenglera a Arnolda Toynbeeho. Spengler svojou biologistickou tézou predurčuje každú kultúru na smrť v cyklickom kolobehu starých pohanských kultov, naopak Toynbee zdôrazňuje, že celá kríza je dôsledkom sekularizmu, pretože kultúra bez “kultu” upadá. Ratzinger dodáva, že “polemika medzi Spenglerom a Toynbeem ostáva otvorená, pretože nedokážeme predvídať budúcnosť”. To síce áno, ale dokážeme sa podmienene vyjadrovať k trendom. A ak sa trendy nezmenia je s tou kultúrou AMEN, pravda ak prijmeme Ratzingerov predpoklad, že vôbec ešte existuje. A z tohto predpokladu vychádza aj riešenie. Vidí ho v

1. nepodmienenosti ľudských práv

- “iba Boh môže ustanoviť hodnoty, ktoré sa zakladajú na podstate človeka, ktoré sú nedotknuteľné”.

2. manželstvo a rodina

“Ono dalo Európe, jako západnej, tak aj východnej, osobitú tvár a osobitnú ľudskosť aj preto, lebo tu naznačená forma vernosti a zriekania musela byť vždy znovu dobýjaná s mnohými námahami a utrpením. Európa by nebola Európou, keby táto základná bunka jej sociálnej budovy zmizla, alebo ak by sa podstatne  zmenila”. V očividnom kontraste s tým je požiadavka homosexuálov, ktorý si paradoxne vyžadujú právnu formu, viac-menej rovnocennú s manželstvom. Touto tendenciou opúšťame komplex morálnych dejín ľudstva?”

3. náboženská otázka

“V našej spoločnosti je pokutovaný, kto zneuctí vieru Izraela, aj ten, kto urazí Korán. Avšak tam, kde ide o Krista a o to, čo je posvätné pre kresťanov, tam sa sloboda názoru javí ako najvyššia hodnota”, to je jeden prvok všeobecne platný a ktorému napomáhajú aj kresťania typu Eva Černá. Sekulárna spoločnosť nemá rada jedinú pravdu, zvlášť, keď na nej neparticipuje. Druhým prvkom je “nenávisť Západu k sebe samému” Vo svojich dejinách vidí už iba to, čo je odsúdeniahodné a deštruktívne, avšak nie je schopný vnímať, čo je v nich veľké a čisté” a v súvislosti s tým dvíha Ratzinger hlas aj proti súčasnému multikulturalizmu, ktorý napáchal už toľko zla. Vráťme sa však k nenávisti k sebe samému, pretože čo je najhoršie, tá je vlastná mnohým katolíkom, nenávidiacim dejiny a tradíciu katolíckej Cirkvi. To je naozaj hrôza, nenávidieť svetlo, pretože vďaka nemu vzniká zároveň tieň.

Ratzinger tak vidí jediné správne východisko v návrate k Bohu, v čom patrí práve kresťanom neopomenuteľná úloha. Tieto slová svätého otca by sme rozhodne mali vziať za svoje: “je našou povinnosťou živiť v sebe úctu k tomu, čo je posvätné a ukazovať tvár Boha, ktorý sa nám zjavil, Boha, ktorý ma zľutovanie s chudobnými a slabými, s vdovami a sirotami, s cudzincami; Boha, ktorý je natoľko ľudský, že sa sám stal človekom,  trpiacim človekom, ktorý trpiac spolu s nami, dáva bolesti dôstojnosť a nádej. Ak toto nerobíme, nielenže zapierame totožnosť Európy, ale ani neplníme službu, na ktorú majú druhí nárok”.

Toľko teda pár slov v tejto zámerne veľmi stručnej recenzii v mnohom podnetnej knihy súčasného svätého otca Benedikta XVI., veľkého európskeho evanjelizátora, ktorú na slovenský trh aj s patričnou symbolikou prináša trnavský Spolok svätého Vojtecha,. Je v nej toho ešte oveľa viac: postrehy k ústavnému projektu Európskej únie, ďalšie rozjímanie nad Európou, skúmanie dôležitého vzťahu medzi politikou a morálkou, ktorý dnes už takmer nevidieť, či niekoľko slov k žiadanému mieru a pokoju. Ja však už viac prezrádzať nebudem, radšej vám poprajem príjemné čítanie.  

Peter Frišo

Podobné články:

• Vikári Kristovi, Peter Frišo, Recenzia
• Keď sa satan prejaví, Peter Frišo, Recenzia
• Kresťanské ciele a politika, Roman Joch, Polemika
• Slovensko, materializmus, desocializácia, Peter Frišo, Recenzia
• Jaké byly ve skutečnosti křížové výpravy?, Thomas Madden, Rozhovor

Ohodnoť článok: (počet hlasov:1, priemer: 3.00 z 3)

 Loading ...