… Skutočná obsahová reforma vzdelania školstva má byť zameraná na obnovenie vzťahu k vzdelaniu ako cieľu o sebe a šíreniu vzdelanosti ako vznešeného ideálu. To predpokladá odklon od prístupu k vzdelaniu ako bezobsažnému, ale užitočnému ?produktu?, ktorý umožňuje jeho zneužívanie ako nástroja kultúrnej, ideovej a propagandistickej vojny proti vlastnej civilizácií a jej hodnotovému systému. …
“Idey majú svoje dôsledky.” /Richard Weaver/
Keď sa v dôsledku štátnych zásahov vzdelávanie dostáva pod kontrolu byrokracie, ide cez palubu samotná idea kvality vzdelania, cieľom sa nestáva rozvíjanie ducha človeka, ale jeho prispôsobenie sa priemeru masovej mentality.
Frank S. Meyer
Moja reflexia vzdelávacieho systému nechce byť nejakou komplexnou kritikou, ale skôr podnetom na zamyslenie. Nakoľko diskusia o tejto problematike mi i v kruhoch ?najviac? pro-reformných pripadá predsa len ešte stále dosť povrchná. Koreň problému je podľa môjho názoru v tom, že v našich podmienkach sa síce veľa hovorí o obsahovej reforme, ale dostatočne sa nediskutuje o ?obsahu? samotnej obsahovej reformy. Až človek nadobúda podobný pocit vyprázdnenosti, ako napríklad pri ?šermovaní? s pojmami typu ?znalostná ekonomika?. Myslím si, že práve obsahovej vyprázdnenosti by sa reformátori mali za každú cenu vyhnúť.
Ako k tomu dospieť? Domnievam sa, že by bolo vhodné reflektovať niektoré skúsenosti z minulosti, ktorými je možné sa inšpirovať. Skôr než sa o to pokúsime, rád by som zdôraznil, že treba jasne povedať obsah čoho by sa mal meniť a kam by samotná zmena mala smerovať. Moja východisková pozícia je nasledovná. Samotná zmena obsahu vzdelávacieho procesu sa týka predovšetkým humanitných (spoločenskovedných, filozofických) disciplín pokiaľ chápeme celý proces užšie. Exaktné poznatky sa samozrejme vyvíjajú a preto z pochopiteľných dôvodov nemôžu podliehať subjektívne orientovaným zmenám v prístupe k nim samotným. Pokiaľ ale chápeme celý proces v širšom kontexte, a to by mala byť alfa a omega reformných ambícií, tak predmetom reformy by nemala byť len zmena obsahu vzdelávania, ale i systémová zmena v prístupe subjektov vzdelávacieho procesu, teda učiteľov a študentov. To predpokladá v nezanedbateľnom počte prípadov absolútny obrat o sto osemdesiat stupňov.
Skúsme sa teraz pozrieť do histórie. V našej minulosti nepochybne existovali obdobia, keď vzdelanie bolo hodnotou samo o sebe a šírenie vzdelanosti bolo chápané ako vznešený ideál. Ide napríklad o obdobie scholastiky a myslím, že i dnes je možné inšpirovať sa týmto obdobím. Ako to však súvisí s obsahovou reformou? Mohlo by sa zdať, že v modernom veku je takýto prístup ku vzdelaniu irelevantný. Ja si to však celkom nemyslím. Nemali by sme sa upínať len k časovej rovine, ktorá nás prinajmenšom latentne nasmerúva na nástup modernity.
I v humanitných vedách sa vzdelávací proces stal pod vplyvom rôznych tendencií skôr účelom než cieľom o sebe. Čiže či už sa nám to páči alebo nie, prevažuje snaha o ?užitočnosť? nad snahou o relevantný obsah vzdelávacieho procesu. A čo je asi najdôležitejšie, prítomná je indoktrinácia, či už otvorene propagandistická alebo aktuálne politicky korektná, kde akýkoľvek náznak slobodného bádania je nemilosrdne ostrakizovaný.
Podstatou vzdelania je osvojovanie si spôsobu myslenia, ktoré vedie k formovaniu slobodne mysliacej, pravdu hľadajúcej a k cnosti nasmerovanej osobnosti. Utilitaristický prístup je však nie len sebadeštruktívny, ale dokonca samovražedný. Je to tak preto, lebo vzdelávací proces sa bohužiaľ odtrhol od svojich vlastných kultúrno-civilizačných koreňov. A čo je najhoršie, stal sa rukojemníkom v kultúrno-civilizačnej vojne ideí, t. j. vo vojne, kde sa ?bojuje? nielen o pravdu, aj keď o tú predovšetkým, ale i o prežitie civilizácie a hodnotového systému, ktorý postavil pravdu na piedestál.
Akokoľvek sa môže zdať, že zameranie sa na obsah je v tomto prípade príliš preferované, nie je tomu tak. Formálna stránka je rovnako dôležitá a nie je ju možné od obsahovej roviny oddeľovať. O to viac, keď je evidentné, že tie isté tendencie, ktoré viedli k obsahovej kríze, prinášajú nevyhnutne so sebou i problémy vo formálnej rovine. Napríklad zmena vzťahu vzdelanie ? subjekt vzdelávania z cieľa o sebe na užitočnosť (pragmatizmus, účelovosť) priniesla so sebou o. i. i fatálne sprievodné javy ako študentský radikalizmus. Ten bol podnietený ani nie tak utopistickým romantickým ?idealizmom? ako skôr snahou o získanie zamestnania v štátnych službách a z toho vyplývajúcu doživotnú ?istotu? (nemecké mládežnícke hnutie a šesťdesiate roky).
Otázka znie: Ako von zo začarovaného kruhu? Myslím si, že odpoveď na ňu spočíva v už naznačenej inšpirácií pre potenciálnych reformátorov. Skutočná obsahová reforma má byť zameraná na obnovenie vzťahu k vzdelaniu ako cieľu o sebe a šíreniu vzdelanosti ako vznešeného ideálu. To predpokladá odklon od prístupu k vzdelaniu ako bezobsažnému, ale užitočnému ?produktu?, ktorý umožňuje jeho zneužívanie ako nástroja kultúrnej, ideovej a propagandistickej vojny proti vlastnej civilizácií a jej hodnotovému systému. Vari toto by mohlo byť najlepšou motiváciou pre tých učiteľov a študentov, ktorí sú frustrovaní nie len z prevládajúceho prístupu k obsahovej stránke, ale aj z prebyrokratizovanosti, falošného rovnostárstva a z na etatisticko-kolektivistických princípov, ktoré vyhovujú predovšetkým ľavicovému mienkotvornénu establishmentu. Nie však študentom či učiteľom.
Igor Skúpy
Podobné články:
- Žiadna milosť pre Wall Street, Chuck Baldwin, Finančná kríza
- Unam Sanctam – jeden zo základných kameňov konzervatívneho myslenia, Peter Frišo, Galéria slávnych
- Spravodlivá vojna á la Izrael, Branislav Jáger, Zahraničná politikaÚvodníky
Tlačiť článok
(Zatiaľ nehodnotený článok)
Loading ...