… Vynaliezavé deti, bojace sa zlej macochy, ktorým zároveň chýba materská nežnosť a aj otcova tvrdá ruka. Takže majú voľný priestor na odstraňovanie opatrovateliek. Podarí sa im to až 17 krát, čím celkom vyčerpajú ich miestnu ponuku….
?Útecha rozprávok, radosť zo šťastného konca, náhleho radostného obratu, ktorá je jednou z vecí, ktoré rozprávkové príbehy vedia tak skvele vytvoriť, nemá vo svojej podstate nič spoločné s ?únikom?. V rozprávke ? či inom svete ? je to náhla a zázračná milosť, o ktorej nejde predpokladať, že sa ešte niekedy vráti. Nepopiera existenciu dyskatastrofy, smútku a nezdaru, tieto veci sú nutné, aby mohla byť zakúsená radosť z oslobodenia, popiera všeobecnú a konečnú porážku a v tom je ?evanjeliom?, poskytujúcim prchavý záblesk Radosti za hradbami tohto sveta.
Je znakom dobrej rozprávky, jej vyššieho, či doplňujúceho druhu, že nech sú deje v nej sebadivokejšie, jej dobrodružstvá sebafantastickejšie, alebo sebastrašnejšie, predsa len v dieťati či dospelom, ktorí načúvajú, v okamžiku, kedy príde k onému ?obratu?, ktorý rozbúcha a rozradostní srdce až k slzám, a to rovnako naliehavo ako ktorýkoľvek druh slovesného umenia, a predsa po svojom?.
J.R.R. Tolien: O rozprávkach
Z väčšej časti kiná na Slovensku okupujú nepríliš hodnotné filmy, z ktorých si toho človek veľa nezoberie. Ak však nechcete tento spôsob trávenia voľného času celkom vylúčiť (čo by tiež nebolo na škodu), môžete nájsť ?útočisko? napríklad na klasickej britskej rozprávke o opatrovateľke McPhee. Mierne pripomína Marry Poppins, či pani Doubtfire. Táto rozprávka je konkrétne založená na knihe Christianny Brand ?Nurse Matilda?.
Úvodná situácia je vcelku jednoduchá: sedem detí ? he, katastrofa pre každého liberála a ?moderného? človeka. Ovdovený otec, ktorý je navyše takmer stále v práci a stará zlá, bohatá teta, ktorá túto rodinku živí. Vynaliezavé deti, bojace sa zlej macochy, ktorým zároveň chýba materská nežnosť a aj otcova tvrdá ruka. Takže majú voľný priestor na odstraňovanie opatrovateliek. Podarí sa im to až 17 ráz, čím celkom vyčerpajú ich miestnu ponuku. Ako o nich hovorí otec: ?Boli veľmi múdre, ale veľmi, veľmi, veľmi… veľmi neposlušné.? Ja len dodám, že výber detských hercov do filmu vyšiel skutočne perfektne. Nástrahy na opatrovateľky sú pritom dokonale pripravené a často drastické: posledná ušla po tom, čo ju deti presvedčili, že zjedli svoju najmladšiu sestru. Vydesený a zúfalý otec Cedric Brown (hrá ho Colin Firth) už nemá koho zamestnať. V agentúre ho odmietnu, no on predsa počuje akýsi hlas, ktorý mu oznamuje: ?Koho potrebujete, je opatrovateľka McPhee.? To sa potom ešte raz opakuje.
Zatiaľ doma sa blíži ďalšie vyčíňanie neposlušných detí. Tie nedbajú na otcov trest, ani zákazy, dokonca ani na milé dohováranie slúžky Angeliny, ktorá má deti rada, rovnako ako ich otca (Kelly MacDonald). Ich láska je dosť predvídateľná, zvlášť keď sa ona vzdeláva, aby sa aspoň trochu dostala na jeho úroveň. Táto predvídateľnosť však v rozprávke nijak neprekáža.
Hoci má poriadne bláznivá, excentrická a vystresovaná kuchárka pani Blatherwicková (Imelda Staunton) ? tučná žena s červenou tvárou, bez ktorej by filmu chýbalo potrebné korenie humoru ? na papieri, ako stále zdôrazňuje, že deti majú prísny zákaz vstúpiť do kuchyne, ani sa nenazdá a dostáva panvicou po hlave. Následne je ešte deťmi poviazaná a mučená. V kuchyni nasleduje besnenie nepredstaviteľných rozmerov. To už ale pri dverách stojí škaredá a prísne vyzerajúca opatrovateľka McPhee (Emma Thompson). Tá sa do služieb Cedrica Browna prijíma takpovediac sama a má len jednu podmienku: voľné víkendy. Svojou kúzelnou palicou tvrdo a bez okolkov ukončuje besnenie detí v kuchyni, dokonca sú deti prinútené samotné ju o to poprosiť. V tomto je priamym stelesnením antiliberálnej výchovy, kde má donútenie svoje opodstatnenie a vedie človeka k lepšiemu správaniu.
Ihneď zadáva svoje pravidlá. Poskytne presne päť lekcií a to najdôležitejšie je, že s deťmi bude dovtedy, kým ju budú neznášať a budú sa jej chcieť zbaviť. Ale ak začnú cítiť, že ju majú radi, vtedy odíde. Kým sa deti nevedia správať, hovoria, že nikdy nebudú potrebovať opatrovateľku McPhee (a teda autoritu). V tom sú podobní liberálom denne hovoriacim o slobode ako o ničím neobmedzenom zaklínadle.
Postupne však deti zisťujú nielen to, že nad opatrovateľkou nemôžu vyhrať ? a tá sa s deťmi ?nebabre?. Napríklad ich čarami pripúta na celý deň k posteli (len pripomeniem, že opatrovateľka asi porušila okrem ľudských práv detí aj dohovory o detských právach). Aj najspupnejší, najstarší Simone pomaly pochopí, že ich konanie nie je správne. Opatrovateľka McPhee im pomáha aj bez čarov, rozumnými radami. Po každej lekcii, po ktorej sa deti naučia správať lepšie a slušnejšie, opatrovateľka McPhee opeknieva.
Do popredia pomaly vystupujú hodnoty, predovšetkým samotná rodina.
Nepríjemná teta Adelaida (Angela Lansbury ? známa zo seriálu To je vražda, napísala) prichádza, aby vzala so sebou jedno z dievčat, ktoré chce vychovať na vznešenú dámu. Otec Cedric sa snaží svoje dieťa zachrániť, ale deti, ktoré si pomaly uvedomujú, že rozum sa má upriamovať k dobru, prišli na skvelý nápad. A tak s nič netušiacou tetou neodchádza žiadna z Cedricových dcér, ale slúžka Angelina, ktorej sa tak plní jej sen o vzdelaní a priblížení sa postaveniu Cedricovmu.
Ďalšou zápletkou je požiadavka tety Adelaidy, aby sa Cedric oženil do 30 dní. Inak mu prestane poskytovať apanáž a pripraví ho o dom. Otec Cedric, ktorý sa ženiť nechystá, je smutný. No zo strachu z toho, že by sa rodina týmto rozbila a z lásky k svojim deťom sa rozhodne pre svadbu s vdovou Quickly (semetrika, ktorej predchádzajúcich manželov z nej ?porazilo?). Deti majú pred sebou tú skutočne zlú macochu, ktorej sa toľko obávali. Najprv sa najstarší Simone pokúsi otca odhovoriť od tohto sobáša, keď sa mu to však nepodarí, deti zvolia novú taktiku. Keď Cedric pozve Quickly k nim domov, je z toho katastrofa. Deti však dostávajú ďalšiu trpkú lekciu: za svoje činy musia niesť zodpovednosť. Konkrétne sa musia vyrovnať s tým, že takto prídu o dom a budú odlúčené, od otca i navzájom. Nachádzajú teda opäť niečo, čo ich robí lepšími. Nachádzajú hodnotu obety a samotné sa prídu vdove Quickly ospravedlniť a svadbe už nestojí nič v ceste.
To by sme však nemohli byť v rozprávke, keby priniesla len mravné ponaučenia a zároveň by skončila takto smutne. Veď na svadbu prichádza archetypálna macocha ako ju poznáme z rozprávok ako Popoluška, Mrázik, Snehulienka, či potenciálna zlá macocha z moderného príbehu Pasca na rodičov. Vo všetkej svojej krutosti zlomí deťom aj malú hrkálku, najcennejšiu spomienku na ich zosnulú mamičku a vyhráža sa im, že sa ich hneď po svadbe zbaví.
Prichádza však aj Angelina, už vzdelaná a dôstojná, vkusne oblečená, predstavujúca presný protipól Quickly bažiacej len po majetku tety Adelaidy. Deti pripravia poslednú veľkú pascu, tvária sa, že ich prepadli včely. Otec sám pochopí, že nekoná správne a manželstvo s Quickly by neprinieslo nič dobré. Otec Brown spoznáva, že Quickly by bola tým najhorším riešením pre jeho deti. Z pôvodnej svadby je len pohroma v podobe tortovej vojny. Predsa však len prechádza situácia z grotesknej do romantickej: Angelina priznáva, že má rada deti. Deti následne zachraňujú svadbu ? svadbu medzi Angelinou a Cedricom, ktorí sa navzájom milujú, aj napriek jej Angelininmu pôvodu.
A keďže teta Angeline (ktorá inak predstavuje napríklad postoje, že Cedric nemal mať toľko detí, podobne ako si moderné rodiny plánujú tak jedno, dve ako nábytok do domu) však drží slovo, a tak rodina nebude rozbitá. Naopak je nielen zachránená, ale má opäť aj mamu, ktorá nie je zlou macochou, ako s radosťou konštatuje jedno s detí.
Sobášiaci kňaz prehlasuje: Aleluja! Sneží a všetci sú opäť v čistom svadobnom oblečení ? to je nielen happyend, ale rozprávkové vyvrcholenie, ktoré uzatvára tento príbeh. Hája sa v ňom tie správne hodnoty, prirodzene vlastné človeku, ktoré však často opúšťa pre prchavé lákadlá.
Deti si konečne obľúbili opatrovateľku McPhee a tá odchádza.
Vo filme teda nájdeme viacero pozitív: predovšetkým rozbíja liberálny kult nevinnosti detí ? i tak pochybný, keďže práve v liberálnom prostredí sa k deťom pestuje nenávisť a príliš sa nerodia ? a povyšuje autoritu a nutnosť jasných pravidiel a dobrého správania sa. Pritom odhaľuje stratené hodnoty ako schopnosť obetovať sa v prospech iného, či pokoru. Rovnako tak chráni tradičnú rodinu a nepovažuje mnohodetnú rodinu za zlo. Čo sa možno dá vytknúť, sú čary. Ak by sa podarilo toto všetko dosiahnuť aj bez nich, príbeh by dával ešte viac. Avšak tu nejde o žiadnu potterovskú mágiu, tak sa nejaké čary dajú predsa len odpustiť. Problematická môže byť tortová vojna, ktorá je manicheistická a ukazuje veľmi nesprávne narábanie s jedlom, ktoré je darom od Boha ? ako nám pripomína aj modlitba, ktorú nás naučil náš Pán Ježiš Kristus.
Na mnohých miestach v rozprávke nájdeme veselý humor (oslík má na hlave tetin klobúk a tancuje a ona si myslí, že je to jedno z dievčat), či aj čierny humor (Cedric Brown je hrobár a poznamenáva pri oznámení viacerých úmrtí: ?zlé pre nich, ale dobré pre nás?).
Ak si aj všimneme zápory tejto filmovej adaptácie, predsa ide o hodnotný snímok, akých je v liberálnom svete stále ako šafranu.
Peter Frišo
Tlačiť článok
(Zatiaľ nehodnotený článok)
Loading ...