Argumenty pána Kasala v neprospech obrany života vyvolávajú otázniky. Na jednej strane vyhlasuje, že už viac nehodlá presadzovať zákaz umelých potratov, zároveň však tvrdí, že v tejto otázke nerezignoval. Snaží sa tak uspokojiť obe strany sporu. Kresťanov v tom, že svoje presvedčenie o potrebe brániť nevinný ľudský život si ponecháva. Liberálov zase uisťuje, že toto presvedčenie nebude mať žiaden vplyv na jeho konkrétne činy. V takýchto prípadoch sa však uspokojiť obe strany nedá…
Čo viedlo pána Kasala k zmene postoja v tak zásadnej otázke, akou je obrana ľudského života? Politik zistil, že jeho pôvodný návrh je ?absolútne nepriechodný?. Okrem toho došiel aj na to, že po jeho prijatí by nastali ?komplikácie v súvislosti s novelou trestného zákona?. Rozhodol sa teda nepasovať sa s prekážkami, ktoré sa mu ?znenazdajky? postavili do cesty. Neexistuje nejaká nenáročná obchádzka?
Dôvody, ktoré Ján Kasal uvádza sú však dôvodmi aj pre nepredloženie už prvého návrhu na zrušenie interrupčného zákona (sú vlastne dôvodom na nepredloženie väčšiny serióznych kresťanských návrhov). Aj v čase, keď ho spolupredkladal bolo predsa každému jasné, že nevyvolá nadšenie liberálov a že jeho prípadný ? hoci nepravdepodobný ? úspech by mal dôsledky aj v Trestnom zákone. Naozaj bol politik tak naivný, že mu tieto banálne veci museli ozrejmiť až liberáli s červenými?
Pána Kasala zrejme omrzelo druhýkrát dobíjať tú istú veľkolepú pevnosť, ktorú umelým potratom vybudovali ľavičiari. S obranou života navždy končí. Oháňa sa pritom – pragmatickými politikmi neraz zneužitým – výstrižkom z Evangelium Vitae, ktorý vraj takéto konanie odobruje. Je absurdné, že z nádhernej encykliky o ochrane života je v politike najčastejšie citovaná práve táto veta. Zmysel Evanjelia života a aj kontextu, z ktorého je veta vytrhnutá je pritom úplne opačný.
Pán Kasal sa teda rozhodol ?voliť menšie zlo, aby zabránil zlu väčšiemu?. Zdôvodnenie tohto postoja je však rozporné. Ako menšie zlo najskôr uvádza tzv. prevenciu ? rýchlejšie adopcie, baby-boxy, lepšie podmienky pre slobodné matky atď. Prevencia (nie zákaz) je teda to ?menšie zlo?, ktoré má zabrániť zlu väčšiemu ? teda umelému potratu. V nasledujúcej vete však šokujúco mení názor a do dichotómie menšie vs. väčšie zlo dosádza úplne iné premenné. Väčším zlom sa tentoraz (len tak ?mimochodom?) stávajú už nie umelé potraty ako také, ale iba potraty ilegálne. Legálne potraty sa tak nenápadne presunuli do kategórie menšieho zla, ktoré je kresťanský politik (podľa Evangelium Vitae) oprávnený voliť. Takže – ak tomu dobre rozumiem – päťsto ilegálnych potratov je väčším zlom ako päťdesiat tisíc potratov legálnych. Tak to je teda poriadne silná káva. Nehovoriac o tom, že kresťanský demokrat svoje argumenty odpísal z učebnice známych pro-potratových lobby, pre ktorých je táto oblasť skvelým biznisom.
Ján Kasal navrhuje ?pozitívnu cestu?, cestu vytvárania podmienok ?pre už narodených, aby sa do nich mohli narodiť aj nenarodení?. Verí, že v tejto ceste sa zhodne aj s tými, ktorí (na rozdiel od neho) aj naďalej zotrvávajú na strane života. Jedno má isté už dnes ? vytúženú ? podporu liberálno ? socialistického spoločenstva (už žiadne nepriechodné návrhy). Bývalý predseda kresťanských demokratov sa tak na staré kolená nechal vyškoliť svojimi zásadovejšími ?protivníkmi?. Prijal ich hru, ba čo viac, prestúpil na ich stranu.
Otázka vytvárania podmienok pre narodených je samozrejme chvályhodná, všetci s ňou súhlasíme. Postoj k nej však nemá žiaden vplyv na podstatu, ktorou je existencia nespravodlivého a neľudského zákona. V tejto otázke pán Kasal zlyhal. Jeho argumenty svedčia nie o zmene jedného konkrétneho postoja. Svedčia o zmene prístupu k politike. Prístupu, ktorý uprednostňuje čachre ? machre so zákonmi nie na základe hodnotových kritérií, ale podľa toho, či ich zástancom prinášajú úspech, resp. politické body. Pán Ján Kasal úspešne zložil maturitu pragmatizmu.
Branislav Jáger
autor je politológ
Tlačiť článok

