“Pochádzame z Boha a mýty, ktoré tkáme, hoci obsahujú bludy, nevyhnutne budú zrkadliť i štipku večného svetla, večnej pravdy, ktorá je u Boha. Áno, len vytváraním mýtov, len tým, že sa stane ?pritvoriteľom? a vymýšľa príbehy, môže človek ašpirovať na stav dokonalosti, ktorý poznal pred svojím pádom. Naše mýty môžu byť zblúdilé, ale hoci veľmi neisto, predsa len smerujú k pravému prístavu, zatiaľ, čo materialistický ?pokrok? vedie len k zívajúcej priepasti a Železnej korune zlej mocnosti”.                J.R.R. Tolkien

Walt Disney, 2005. Hodnotenie: 70 %

C.S.Lewis: Letopisy Narnie. Lev čarodejnice a skříň. Fragment 2005, Slovart 2005. Hodnotenie: 85 %

Neporovnávať s Tolkienom

Na Slovensku sa neobyčajne roztrhlo vrece s recenziami na film Narnia ? Lev, šatník a čarodejnica. Keďže ide o film natočený podľa predlohy C. S. Lewisa, neostáva bokom ani Don Quichotte. Mierne ironicky musím dodať, že z týchto recenzií o Lewisovej Narnii som sa predovšetkým ?dozvedel? veľa neprávd o Tolkienovi.

C. S. Lewis raz povedal: ?Tollers, v dnešných príbehoch je pramálo toho, čo máme naozaj radi, asi nám neostane iná možnosť, ako aby sme si sami nejaké napísali?. Tolkien dodal: ?Dohodli sme sa, že on skúsi ?cestovanie v priestore? a ja, že mám skúsiť ?cestovanie v čase?. Akoby tieto prerieknuté vety boli podnetom pre príbehy, ktoré neskôr napísali.

A ešte jedna príhoda určite zohrala svoj podiel na Lewisových Narnijských kronikách. Bol to dlhý rozhovor Lewisa, Tolkiena a Dysona. V závere diskusie Tolkien predniesol vetu, ktorú som dal do titulku, a C. S. Lewis odpovedal: ?Chceš tým povedať, že Kristov príbeh je jednoducho pravdivý mýtus; mýtus, ktorý sa skutočne stal? V tom prípade Ti začínam rozumieť?.  

Tento úvod som si nemohol odpustiť, pretože podľa dáva mnoho odpovedí aj vo vzťahu k narnijským kronikám. Možno z neho vyvodzujem príliš veľa, ale predsa sa nedá poprieť, že išlo o dva kľúčové momenty pre Lewisovu tvorbu.

Upozorním ešte na niečo. Nie je práve dobré porovnávať Narniu s dielom majstra Tolkiena, najmä nie Pána prsteňov. Zvlášť slovenskí protestantskí autori písali analógie od buka do buka, odhliadnuc ako od odporu Tolkiena k anglikánskej cirkvi, tak od Tolkienových názorov na narnijské kroniky, ako aj od veľkosti a teologicko-teoreticko-literárnej prepracovanosti, odvodenej od ?klasického? mýtu Sillmarilionu, od ktorého sa všetko v Tolkienových hlavných dielach odvíja. Pravda, sú tu ešte Tolkienove rozprávky, no aj tu mi napadá len minimum súvislostí: možno s príbehom psa Rovera, určite však nie v C. S. Lewisových alegóriách.                              

Aj napriek niekoľkým podstatným chybám si dovolím predoslať, že Pán prsteňov bol natočený lepšie ako Lev, šatník a čarodejnica. A už iba pripomínam, že táto recenzia bude prísna.

Lev, šatník a čarodejnica

 Vonku zúri vojna a svetu vládne šialenstvo ? doba ?zničenia človeka?. V takomto svete sa začína druhý narnijský príbeh, prvý sfilmovaný. Pričom v tom prvom, nazvanom Čarodejníkov synovec, Lewis naznačuje a veští ľudstvu potenciálne zničenie človeka, ktorého sme dnes svedkami. Tejto téme sa venuje aj v skvelej knižke o prirodzenom zákone, nazvanej podobne. Je to teda tá najlepšia doba pre útek do fantázie. Upozorňujem na to, že Lewis tento ?útek? neponíma len ako Petr Kotrle v špeciálnej edícii výberu fantasy poviedok ? Svět fantasy ? kde ho vidí najmä ako útek pred dnešným svetom, ale C. S. Lewis ho vidí ako vedúci ku Kristovi, podobne tak J. R. R. Tolkien.

Je teda vhodná doba pre cestu do iného sveta. Navyše v nádhernom záhadnom dome starého profesora. Tam prichádza štvorica malých súrodencov s výraznými charaktermi ? Peter, Zuzana, Edmund a Lucka. Už na začiatku filmári spravili niekoľko zmien oproti knižnej predlohe a moja všeobecná skúsenosť je, že kdekoľvek sa filmári odchýlili od Lewisovej predlohy, film tým utrpel. Nuž, nedá sa poprieť Lewisovo majstrovstvo a prehnaná snaha autorov film dramatizovať a modernizovať. Naopak výborne dopadol výber detských hercov, najmä malá Lucka bola dokonalá.

A práve Lucia, počas schovávačky vojde do tajomného šatníka. Cestovanie v čase a priestore v príbehoch zväčša potrebuje nejaký ?dopravný prostriedok.? A tým je práve skriňa z narnijského dreva. Vôjde do šatníka, no zrazu sa objaví v treskúcej zime. Dcéra Evy ešte netuší, že vošla do inej krajiny, do krajiny Narnie, ktorú vytvoril lev Aslan. Samotný Lewisov kozmogonický mýtus tohto stvorenia síce silne kopíruje knihu Genesis, tomu Tolkienovmu sillmarilionovskému sa však určite nevyrovná. V Narnii Lucka stretáva veľmi prapodivnú bytosť, ktorá sa nazýva faun. Teda presnejšie: je to faun Tumnus. Pravdupovediac, prapodivných bytostí je v narnijskom príbehu na môj vkus priveľa, zvlášť v jeho filmovej verzii. Tumnus je dosť komická postava a hoci je priateľský a s dobrým srdcom, chvíľu mu trvá, kým nazbiera dosť odvahy, aby Lucku neodovzdal zlej kráľovnej Jadis. Tá ovláda Narniu a všetkých, čo sa jej znepáčia, čarovnou paličkou premení na kamene. Samotná Narnia je zamrznutá práve kvôli jej zlu.

Lucka sa vráti späť do domu starého profesora a zisťuje, že počas jej pobytu v Narnii tu vôbec neplynul čas. Zdôverí sa o svojom pobyte v Narnii súrodencom, tí jej však neveria. Nakoniec, sami si overili, že skriňa je len plná kabátov a kožuchov. Keď sa však Lucka opäť raz vyberie do Narnie, vojde do tejto krajiny aj Edmund, ktorý je náchylný na zlo a nerád poslúcha. Edmund stretáva zlú čarodejnicu a podľahne jej. Lewisov opis kráľovnej: ?Bola to krásna tvár, ale pyšná, chladná a prísna,? mi nijak neevokoval podivne zmeravenú kráľovnú, ako ju zobrazili vo filme. Namiesto strachu vyvolávala u mňa skôr pocit, že to nemá v hlave celkom v poriadku. Tak či tak, kráľovná Edmunda zlákala na turecký med/želé ? toto zobrazenie filmárom naozaj vyšlo. Kresťanský motív je zrejmý: predstavuje pokušenie a Edmundovo podľahnutie znamená hriech. Kto sa vydá na cestu hriechu, stáva sa jeho otrokom, a tak sa Edmundovo páchanie zla stále prehlbuje. Dokonca uzatvára dohodu s čarodejnicou, že k nej privedie súrodencov, netušiac jej zámer zlikvidovať ich. Čo je ešte horšie, zradí fauna Tumnusa. Keď sa s Luckou vrátia, klame súrodencov a naďalej tvrdí, že si Lucia Narniu len vymyslela. Potom však ? vo filmovej verzii ? rozbije Edmund okno a deti sa skryjú do šatníka a zrazu sa všetky ocitnú v Narnii. Príde tak k odhaleniu Edmundovej lži, ten však namiesto kajúcnosti, ešte viac zatvrdí svoje srdce. Už sa vidí, ako vládne svojím súrodencom. Tak mu to sľúbila čarodejnica, ktorej už celkom zrejme slúži.

Deti sa čoskoro stretávajú s dôsledkom Edmundovho zlého skutku, pretože fauna Tumnusa zajala zlá čarodejnica. Netušia o Edmundovej vine, ale rozhodnú sa i tak fauna zachrániť. Pomaly sa dostanú k veselej bobrej rodinke. Edmund je však stále zaslepenejší vlastnou pýchou a klamstvami čarodejnice. Keď bobor hovorí o Aslanovi, Edmund, ktorý nemôže vystáť dobro vyžarujúce už z vyslovenia Aslanovho mena, vykradne sa k zlej čarodejnici a opäť zrádza. Edmund však až teraz zisťuje, že ponuky pokušenia ? čarodejnice ? vyzerajú krásne len na pohľad. Vnútorne sú prázdne a lživé, a tak namiesto vlády a tureckého medu končí vo väzení s nepožívateľnou skyvou chleba.

Následný útek súrodencov a bobrej rodinky k Aslanovi a ich prenasledovanie čarodejnicou sa v knihe a vo filme značne odlišujú. Dramatické prenasledovanie vlkmi vo filme pôsobilo na mňa rušivo a zbytočne. Lepšie by bolo venovať sa postupnej zmene počasia, ktorá vyjadruje Aslanov návrat, a postupnému získaniu prevahy dobra nad zlom, ktoré Lewis v knihe krásne vykreslil, kým film ho odbíja veľmi rýchlo. Nemôžem tiež Lewisovi nevytknúť, že zakomponoval do svojej knihy Santa Clausa (alebo ak chcete ?Otca Vianoc?). Pretože aj keď ide o mýtus, Vianoce predsa nemôže zobrazovať nikto iný ako Kristus, bez ktorého nemajú zmysel. Obdarovanie detí zázračnými darčekmi mohol Lewis vyriešiť aj elegantnejšie.

Čarodejnica našťastie deti nedostihne a tie sa dostanú k Aslanovi. Jeho tábor je prekrásny a aj vo filme patrí jeho zobrazenie k tomu lepšiemu. Dôležitejšia je však záchrana Edmunda. Ten patrí čarodejnici, pretože podľa dávnej mágie má čarodejnica právo zabiť každého zradcu a ani Aslan nemôže proti tomu nič namietať. Aslan sa však zachová ako nikto neočakával: namiesto toho, aby vydal Edmunda čarodejnici, sám sa rozhodne položiť svoj život za neho, o čom však v jeho tábore nikto nevie.

V noci Aslan odchádza zo svojho tábora za zlou čarodejnicou. Lucka a Zuzana si ho všimnú a sprevádzajú ho. Aj tu sa zrejme odráža evanjelium, keď po Kristovom zajatí sa ukázali práve ženy nebojácnejšie a nasledovali Pána do najťažších chvíľ. Iný odkaz je v Lewisovom zobrazení Aslana ako unaveného, čo evokuje Kristove slová o unavenosti až na smrť. Nakoniec opúšťa dievčatá, aby sa nedostali do rúk čarodejnice a vydáva sa jej.    

Aslan, súc vládca, prichádza pokorne. Dostáva sa mu výsmechu a i tvrdého úderu. Niet pochýb, že je to jeho cesta na Golgotu. Aslan zomiera rukou čarodejnice, uprostred besnenia jej poddaných. Táto vražda má vo filme charakter pohanského rituálneho činu, v dnešnej neopohanskej dobe tak výborne pripomína každodennú rituálnu ?vraždu? Boha človekom, vskutku nietzscheovskej povahy. Tu by som chcel čitateľovi pripomenúť úvod tohto článku, kde sme spomenuli Lewisov obdiv mýtu obety. A tu je tiež moja hlavná výhrada voči tomuto dielu: mám dojem, že podobne to vnímal aj Tolkien, ako naznačuje jeho list k Silmarillionu. A síce, také explicitné vnesenie Kristovho vykupiteľského diela do rozprávkového mýtu nepokladám za príliš šťastné. Ono totiž mýtus ďaleko presahuje. Osobne mi Lewisovo prehnané zobrazenie vôbec nie je po chuti, nehovoriac o tom, že ho Lewis spája s mágiou. Autor tak vyvoláva ? mierne povedané ? rozpaky.  

Peter musí pri Aslanovej neprítomnosti viesť vojsko do boja proti presile, ktorá je na strane čarodejnice. Posolstvo je zrejmé: bojovať za správnu vec má cenu, dokonca je to morálna povinnosť. To je niečo, čo sa dnes ťažko prijíma, čo sa prijímalo veľmi ťažko v dobe druhej svetovej vojny. Platnosť je však nepopierateľná. Je to ako ozvena slov rohanskej princeznej Éowyn, ktorá sa nebála smrti, ale bála sa ?že všetka nádej na hrdinské činy bude v nedohľadne?.  Na škodu filmu je, že tento boj a jeho príprava nemajú razanciu a veľkosť, ktorá je prítomná napríklad vo filmovom spracovaní Pána prsteňov. Spomeniem napríklad hrozivo krásnu pasáž z Návratu kráľa, kde Thédodén vyzýva rohanských do boja pred Minas Tirith.

V boji ukazuje veľkú odvahu nielen Peter, ale aj Edmund, ktorý sa poučil a napravil a týmto odčiňuje zlo, ktoré spáchal. Edmund dokonca zabraňuje svojimi činmi porážke Petrovej armády a sám je pri boji s čarodejnicou ťažko zranený.

Kým sa tu bojuje, Aslan skutočne vstáva z mŕtvych. Kameň, ktorý pod ním praská, pripomína pretrhnutie opony po Kristovej smrti. Udiveným dievčatám vysvetľuje, že existuje ešte staršia mágia, ktorá existovala už pred úsvitom časov a ktorá zruší smrť toho, kto je nevinný a len sa obetoval a zomrel za iného. Následne Aslan oživuje všetky dobré a verné stvorenia, ktoré zlá čarodejnica premenila na kameň, oslobodzuje aj pána Tumnusa. Ostáva už len prísť na pomoc Petrovi a poraziť zlú čarodejnicu. Keď sa tak stane, Lucka dáva Edmundovi liek, ktorý dostala od Santu.

Nasleduje korunovácia a vláda kráľov Petra a Edmunda a kráľovien Zuzany a Lucky. Táto šťastná vláda v Narnii trvá až do času, kým sa raz opäť nedostanú do šatníka v dome starého profesora, čím sa jeden z ?príbehov na tisíc? o Narnii končí.   

Narnijské príbehy sú rozhodne krásnou a zaujímavou rozprávkou, ktoré sa oplatí vidieť a určite ešte viac sa oplatí prečítať si ich. Spomenul som v tejto recenzii niekoľko výhrad, ktoré mám k prvému príbehu (knihe i filmu) o súrodencoch Pevenzieových. Ide predovšetkým o to, že Lewis zaradil nevhodne do mytologického príbehu príliš explicitné zobrazenie Krista v alegorickej postave leva Aslana. Naproti tomu, film zaostáva nielen za samotnou knihou, ale aj za podobnými filmami natočenými nedávno. Ani náhodou nedosahuje latku, ktorú nasadili tri diely Pána prsteňov a určite bol do istej miery sklamaním. Uvidíme ako sa s filmovým spracovaním popasuje chystaný Eragon, ktorý patrí tiež medzi tento typ žánru fantasy. Napriek výhradám, ktoré som v tejto recenzii spomenul, však predsa len odporúčam film Narnia ? Lev, šatník a čarodejnica do vašej pozornosti. Napokon, ani sám som neľutoval, keď som vychádzal z kina.

Peter Frišo

Podobné články:

• Spravodlivá vojna á la Izrael, Branislav Jáger, Zahraničná politikaÚvodníky
• Karol I. – náš blahoslavený panovník, Peter Frišo, Galéria slávnych
• Don Quichotte – Krédo, Branislav Jáger, Domáca politikaÚvodníky
• Evelyn Waugh – spisovateľ 20. storočia, Peter Frišo, Galéria slávnych
• Alexis de Tocqueville – génius demokratického veku, Roman Joch, Galéria slávnych

Ohodnoť článok: (Zatiaľ nehodnotený článok)

 Loading ...