… Ak chcete vidieť, ako budú vyzerať iné národy Stredného východu, pokiaľ sa nič nepodnikne, pozrite sa na Libanon. Ak si neviete predstaviť Európu v prípade, že bude vystavená podobnej teroristickej kampani, pozrite sa na Libanon. Tento konflikt nie je iba o malom Izraeli, bojujúcom za svoju bezpečnosť a prežitie. …

Stály veľvyslanec Izraela v Bezpečnostnej rade OSN Dan Gillerman sa 14. júla obrátil na svojho kolegu, veľvyslanca z Libanonu: “Vy viete, že to, čo robíme je správne, a že ak my uspejeme, bude to na váš prospech.”

To, čo tento štát nebol schopný alebo ochotný urobiť sám, urobí za neho Izrael, keď rozdrví bašty Hizballahu, aby zastavil záplavu iránskych rakiet, ktoré sa sypú na jeho mestá. Potom sa stiahne na svoje hranice, zanechajúc Libanonu ďalšiu príležitosť uplatniť si svoju suverenitu. 

Pán Gillerman pripomenul svetlejšie časy nedávnych libanonských dejín, spred roka 1975, “odkedy Libanon začal svoj pomalý zostup smerom k útlaku a teroru. Táto krajina je už viac ako 32 rokov držaná ako rukojemník tyranmi zo severu a teroristami z juhu.”

Libanon bol vykrojený z Osmanskej ríše, ktorá utrpela porážku v prvej svetovej vojne a stal sa francúzskym protektorátom. Irak a Jordánsko pripadli pod vplyv Britov. Tí tiež dohliadali na záležitosti v opustenej oblasti na juhu, zvanej Palestína. Neskôr po druhej svetovej voje tu židovskí utečenci pred nacistickým holokaustom a skorší židovskí usadlíci založili štát Izrael.

Libanon sa stal jedinečným miestom, kde jeho väčšinové kresťanské obyvateľstvo dokázalo úspešne vládnuť v spolupráci s moslimskými obyvateľmi. Výsledkom bol štát, ktorý bolo nazývaný Parížom Stredného východu. Štát, ktorý sa stal moderným finančným centrom regiónu. 

“Cédrová revolúcia”, ktorá začala 14. marca 2005, trvala len krátko. Viac ako milión Libanončanov vtedy vyšlo do ulíc Bejrútu protestovať proti februárovej vražde bývalého premiéra Rafíka Harírího. Hnev, frustrácia a zúfalstvo nakoniec prekonali strach zo sýrskej represie a 26. apríla 2005  odišiel z krajiny posledný sýrsky vojak. Ale Hizballah, militantná islamská organizácia, snažiaca sa o zničenie Izraela, naďalej ovládala južný Libanon.

Sýrčania vstúpili do Libanonu s cieľom ukončiť pätnásť rokov trvajúcu občiansku vojnu (1975-1990), ktorá bola vyvolaná prílivom ťažko ozbrojených Palestínčanov, vyhnaných z Jordánska potom, ako neuspeli v úsilí zvrhnúť hašimovskú monarchiu. Zjednodušene povedané, bola to vojna medzi kresťanmi a moslimami, aj keď skutočnosť bola komplikovanejšia. Je totiž rozdiel medzi rímskym katolíkom, pravoslávnym, šíitom, sunnitom, drúzom alebo maronitom. Rozdiely sú umelo zveličované v skleníkovej atmosfére islamských fantázií.

Izrael v podstate akceptoval sýrsku kontrolu nad Libanonom výmenou za kontrolu nad Hizballahom. Áno, zopár rakiet mohlo z času na čas dopadnúť na sever Izraelu, ale to bola iba pomerne malá obeť. Tento kompromis ukončilo príliš veľa rakiet, dopadajúcich na Izrael. Za krátky čas tento štát presunul svoje vojenské oddiely do južnej časti Libanonu s cieľom vytvoriť tu bezpečnostnú zónu. V roku 2000 sa však stiahol a odvtedy utrpel veľa ďalších strát z dôvodu nedostatočnej obrany.

Izraelčania, unavení z nekonečných útokov na svojich ľudí, sa pokúsili zaistiť mier postúpením územia Palestínčanom v Gaze a sľubom o stiahnutí sa zo Západného brehu. Libanonské hranice na severe zostali pozorne strážené pred Hizballahom, teroristickou organizáciou, ktorá vynašla samovražedné bombové útoky a zdokonalila unášania rukojemníkov.

Veľvyslanec Gillerman nazval Cédrovú revolúciu Libanonským momentom pravdy. Využije príležitosť presadiť svoju moc nad južným Libanonom? Nestalo sa. Naopak, vo voľbách ktoré nasledovali po odchode Sýrie sa kandidáti Hizballáhu stali súčasťou libanonskej vlády. Libanon zostal rukojemníkom organizácie bez štátnej príslušnosti, ktorá počúva pokyny Sýrie a Iránu.

Želanie Sýrie získať späť Libanon a túžba Iránu zničiť Izrael podnietila Hizballah k demonštrácii, že milióny, ktoré boli do neho naliate, neboli zbytočnou investíciou. V útokoch koordinovaných s Hamasom obe teroristické skupiny uniesli izraelských vojakov a horúčka okolo snahy Iránu získať nukleárne zbrane bola odrazu preč. Pozornosť sa razom presunula na udalosti v Libanone a Gaze.

O izraelskej odpovedi nemohlo byť žiadnych pochýb. Gillerman povedal Rade bezpečnosti že “Hizballah spolu s Hamasom, Sýriou a Iránom, tvoria novú svetovú os teroru, hanebný klub, ktorého členským príspevkom je krv nevinných a terorizovanie celého sveta … Skutočným okupantom Libanonu je teror ? teror páchaný Hizballahom, ale iniciovaný, financovaný a podnecovaný Sýriou a Iránom.”

Ak chcete vidieť, ako budú vyzerať iné národy Stredného východu, pokiaľ sa nič nepodnikne, pozrite sa na Libanon. Ak si neviete predstaviť Európu v prípade, že bude vystavená podobnej teroristickej kampani, pozrite sa na Libanon. Tento konflikt nie je iba o malom Izraeli, bojujúcom za svoju bezpečnosť a prežitie. Nie je iba o obnovení Libanonu v jeho pôvodnej veľkosti. Je to o tom, či Západná civilizácia nájde odvahu brániť sa proti tyranskému nepriateľovi.

Alan Caruba, autor je redaktorom The National Anxiety Center, www.anxietycenter.com.

Preložil Branislav Jáger

Podobné články:

• A Walk to remember (Škola pocitů), Peter Frišo, Recenzia

Ohodnoť článok: (Zatiaľ nehodnotený článok)

 Loading ...