Osemnásť rokov od pádu totalitného komunistického režimu prebieha v Čechách spor o to, či má štát vrátiť Cirkvi majetok, ktorý jej odňala komunistická moc. A majetok nie hocijaký. Jedná sa o Katedrálu svätého Víta. Obvodný súd povedal, že áno, a jeho rozsudok potvrdil aj súd odvolací. Najvyšší súd však nedávno oba rozsudky zrušil a prípad vrátil späť ? aj s inštruktážou, ako sa má vo veci tentoraz rozhodnúť. Cirkvi nariadil, aby katedrálu bez otáľania odovzdala štátu.
Nariadenia z roku 1954 hlásajú, že katedrála, popri ďalších objektoch v okolí Pražského hradu ?náleží všemu lidu?. Na tom niečo bude. Posolstvo o Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi sveta, je samozrejme určené pre všetkých ľudí. Do katedrály si ho mohol prísť ktokoľvek vypočuť. V tomto zmysle ona skutočne ?náleží všemu lidu? ? všetci sú v nej srdečne vítaní. Vďaka päťdesiatročnej správe štátom (komunistickým a demokratickým) však slávna katedrála prestala plniť svoju funkciu. Dnešný spor o jej vlastníctvo je preto sporom najmä o jej dušu. Podarí sa obnoviť pôvodné poslanie katedrály? Alebo zostane iba jednou z mnohých atrakcií pre japonských turistov?
Začínajúc písať, v ušiach mi znie otázka Russela Kirka: ?Bude v dvadsiatom prvom storočí kresťanskej éry znamenať spravodlivosť niečo viac ako rigorózne presadzovanie štátnych výnosov??. Zdá sa, že český Najvyšší súd vyššie ambície nemá. Vo svojom rozhodnutí konštatuje: ?Štát ašpirujúci na základ na vláde práva, musí naprávať protiústavné a protiprávne akty vlastnej mocensky neblahej minulosti legislatívnym prostriedkom procesu nápravy ? reštitúciami. Pokiaľ vychádza mimo priestor tejto potreby zo zásady právnej kontinuity, nie je možné sa u jeho súdov domáhať individuálneho zvratu …?. Názorne tak demonštruje nielen svoju bezzubosť, ale aj podradné postavenie súdnej moci v pozitivistickom právnom systéme. Spravodlivosť (áno, aj spravodlivosť) je výhradnou záležitosťou volebnej matematiky, obchodu, vydierania ? skrátka rozhoduje sa o nej v parlamente. Nemáte dosť hlasov? Spravte kšeft (koalíciu). Nechcete obetovať niečo iné? Smola, to čo je spravodlivé, určí silnejší. V čase nacizmu bolo ?spravodlivé? zabíjanie ľudí kvôli ich telesnému handicapu. Potom to bolo pár desaťročí ?nespravodlivé?. No a dnes už je to v niektorých (demokratických) krajinách opäť ?spravodlivé?. Ale ak už raz ?štát? (čiže parlament) rozhodne, neobracajte sa, prosím, na jeho súdy. Pokúšať sa o ?individuálny zvrat? totiž nie je v ich kompetencii.
Povznesme sa na chvíľu nad plytkosť argumentov českého Najvyššieho súdu a pokúsme sa aj v tomto prípade definovať, čo je spravodlivé. Vydajme sa po stopách onej jedinečnej cnosti, ktorá ?spočíva v stálej a pevnej vôli dávať každému, čo mu patrí?. Komu teda patrí Katedrála svätého Víta? Kto má mať patronát nad jej správou? Kto má dbať nad účelom jej využitia? Najskôr si odpovedzme na niekoľko pomocných otázok: Aké funkcie v spoločnosti patria štátu a aké Cirkvi? Otázka číslo dva znie: Čo je podstatou katolíckeho chrámu? Čo ho robí chrámom? Pomôžme si klasickým konceptom svätého Augustína: štát ? ustanovený kvôli ľudskej hriešnosti ? má vykonávať svetskú spravodlivosť. Cirkev má zase dbať o spásu ľudských duší. Domnievam sa, že katolícky chrám je miestom modlitby, slávenia Eucharistie, vysluhovania sviatostí, atď. Všetky tieto úkony sú aktom nábožnosti (čiže spravodlivosti voči Bohu). Spadajú teda do cirkevnej, nie štátnej sféry. Netuším, ako môže katedrála napomôcť štátu v zabezpečovaní svetskej spravodlivosti. Na aký iný účel ju chce štát používať? Katedrála ?patrí? ? zo svojej podstaty ? Cirkvi. Cirkev má mať nad ňou výhradnú správu, má určovať jej režim.
S týmto záverom by mohol súhlasiť aj jeden z najhlučnejších odporcov Cirkvi v tomto spore, scenárista Zdeněk Mahler. Argumentuje príkladom Karola IV., ktorý stavbu inicioval a ktorý ?stanovil, že cirkev je správcom, užívateľom, prevádzkovateľom, nikdy nie priamym vlastníkom? chrámu. Zoberme si teda príklad českého kráľa Karola IV.. Počas jeho vlády sa z ?českých zemí? stalo ?kráľovstvo katedrál?. V tomto prípade vyhradil pre účely katedrály desiatok z výnosov kráľovských strieborných baní. Takže: prenechal Cirkvi plnú autonómiu v správe a prevádzke chrámu a zároveň finančne prispieval na jeho výstavbu a chod. To je naozaj výborný príklad. Plne súhlasím.
Že Karol IV. nezapísal vlastníctvo Cirkvi do pozemkovej knihy? Ani to nebolo potrebné. Za jeho čias žiaden spor o využitie katedrál nehrozil. Odvtedy však tieto končiny zažili množstvo iných ? nehodných ? kráľov a vlád, množstvo zlodejských chúťok, prekračovania kompetencií a násilného rozširovania štátneho vplyvu. Najmä posledných pár storočí bolo v tomto smere priam katastrofických. Boli to vlády osvietencov a ich dedičov, ktorí sa pokúšali buď dostať Cirkev do područia štátu, alebo ju vymazať z povrchu zemského. Už dlho je štát veľmi neserióznym a nebezpečným partnerom Cirkvi. Preto je lepšie, aby v týchto ťažkých časoch patrili chrámy Cirkvi aj de jure. Kvôli ochrane ich prirodzeného účelu.
V odpovedi na otázku, prečo by katedrála mala patriť štátu, scenárista Mahler uvádza: ?pretože je to stavba, ktorá má od počiatku duálny charakter. Už Karol IV. ju tak koncipoval: je to svätyňa a súčasne symbol českej štátnosti …?. Podľa Mahlera o tom svedčia aj korunovácie a pochovávanie množstva kráľov v chráme. Žeby práve toto bolo znakom ?duálnosti? (rozumej: štátneho vlastníctva) katedrály? Prečo potom nie sú v katedrále uvádzaní do funkcií dnešné hlavy štátov?
Za Karola IV. mohla byť katedrála symbolom štátnosti jedine preto, že viera v Boha bola jedným z významných atribútov jeho vlády. Desiatky kráľov sa v nej nechalo korunovať a pochovať nie preto, aby tým potvrdili svoje ?vlastníctvo?. Ak tým niečo potvrdzovali, tak jedine svoju podriadenosť Bohu. Dnes je ČR jedným z najateistickejších štátov Európy. Viac ako polovica Čechov nepovažuje Cirkev za užitočnú. A ľudia ako Mahler argumentujú sumami, ktorými na katedrálu prispeli Masaryk a komunisti. Karol IV. sa musí v hrobe obracať …
Branislav Jáger
Podobné články:
- V mene slobody, Branislav Jáger, Domáca politikaPolemika
- O slobode prejavu v kontexte takzvaných práv, Peter Frišo, Polemika
- Konzervativizmus nie je liberalizmus. Ani v ekonomike, Branislav Jáger, Kultúrna vojnaPolemikaÚvodníky
Tlačiť článok
(Zatiaľ nehodnotený článok)
Loading ...