Diktátor studenej vojny, ktorý pripravil cestu demokracii.
Augusto Pinochet zomrel v nedeľu 10.12.2006 vo veku 91 rokov – viac ako 18 rokov po tom, čo súhlasil s ľudovým hlasovaním, ktoré ho v roku 1988 odstavilo od moci. O Pinochetovi sa obvykle hovorí hlavne v súvislosti so stratou slobôd počas jeho sedemnásťročnej vojenskej diktatúry. Skutočnosť je ale komplikovanejšia. Aj keď sa Pinochet stal pre medzinárodnú ľavicu diabolským symbolom, bol výrazne komplexnejšou postavou a nedá sa mu porozumieť mimo kontext studenej vojny, súčasťou ktorej on a jeho krajina boli.
Pinochet sa zmocnil vlády v roku 1973, ale následne vytvoril systém, v ktorom demokratické inštitúcie mohli nakoniec prevážiť. Je zodpovedný za smrť a mučenie svojich odporcov. Ale keby Salvador Allende uspel vo svojom cieli vytvoriť z Chile ďalšiu Kubu, zomrelo by oveľa viac ľudí.
V neskorších rokoch Pinochetovho života sa zistilo, že na svoje osobné kontá pravdepodobne previedol milióny dolárov. Ale zároveň podporoval trhové reformy, ktoré z Chile urobili prosperujúcu krajinu, ktorej závidia jej susedia. A konečne, jeho dedičstvom je i to, že Chile je dnes demokratickou krajinou, že skutočne patrí chilskému ľudu. V príkrom rozpore s piatimi desaťročiami vlády Fidela Castra na Kube.
Pinochet je dôkazom pravdivosti tézy Jane Kirkpatrickovej o rozdiele medzi totalitnými a autoritatívnymi režimami. Podľa tejto teórie majú tie druhé ? autoritatívne ? režimy omnoho väčšiu šancu postupne sa premeniť na slobodnejšie. Skutočnosť, že medzinárodná ľavica si doteraz cení viac Castra je dôvodom na zamyslenie pre všetkých demokratov. Populárna predstava, že Spojené štáty pripravili Pinochetov puč a prehliadali mučenie Pinochetových odporcov, taktiež neobstojí pred historickým bádaním. Predovšetkým Pinochetovo správanie nie je možné pochopiť bez toho, aby sme sa pozreli na správanie Allendeho vlády.
Na rozdiel od mytológie nebol Allende v Chile nikdy populárnou postavou. Vo voľbách v roku 1970 získal len 36 percent hlasov. Jeho cesta k prezidentskému kreslu nakoniec viedla cez Chilský kongres. Váhajúci kresťanskí demokrati súhlasili s jeho podporou až potom, čo sa zaviazal dodržiavať vládu zákona a nemeniť spoločenský systém v krajine. Akonáhle sa však dostal do úradu, zahájil rýchly posun doľava.
Vyhrážky, že uväzní opozičných novinárov mu v roku 1972 vyniesli odsúdenie zo strany Ibero-Amerického zväzu novinárov i Medzinárodného zväzu novinárov. V tom istom roku priviedol nedostatok základných potravín a inflácia do ulíc chilské gazdinky s (prázdnymi) hrncami a panvicami. V prvých dňoch roku 1973 zaviedol Allende prídelový systém. V marci ešte viac zrýchlil tempo znárodňovania. V máji 14 členov Najvyššieho súdu odsúdilo ?otvorené a svojhlavé opovrhovanie súdnymi rozhodnutiami zo strany vlády?, ktoré podľa nich povedie k ?bezprostrednému kolapsu právneho štátu.? V priebehu roku 1973 eskalovalo pouličné násilie. Prevrat nastal v septembri.
Oficiálny počet mŕtvych v období Pinochetovej diktatúry je 3 197. Avšak 2 796 z nich zomrelo počas prvých dvoch týždňov bojov medzi armádou a Allendeho milíciami. Zvyšok (401 obetí – pozn. M.Jágrová) zahynul počas nasledujúcich sedemnástich rokov. Pinochetova diktatúra bola plná bezprávia. Občianske slobody boli stratené, oponenti režimu boli mučení. Ale postupne, s návratom súkromného vlastníctva, vlády zákona a voľnejšej ekonomiky sa vrátili aj demokratické inštitúcie. Ekonomická kríza v roku 1982 nakoniec viedla k ešte väčšej ekonomickej liberalizácii.
Niet žiadneho sporu o tom, že pre ľudí z mnohých národov boli časy studenej vojny temnými časmi. Rovnako ako Franco v Španielsku, i Pinochet bol autoritatívnym vládcom, ktorý oponoval komunizmu a vytvoril základy pre postupnú demokratickú transformáciu. To, čo máme dnes, je Chile ? krajinu s najzdravšou ekonomikou v Latinskej Amerike, krajinu so slobodnou tlačou a štandartným politickým systémom, ktorý nakoniec umožnil socialistom dostať sa k moci.
Text bol uverejnený ako úvodník časopisu Wall Street Journal dňa 12. 12. 2006.
Zdroj: www.opinionjournal.com
Preložila Mária Jágrová.


