V roku 2006 darovala Slovenská republika 2 200 ton vojenského materiálu Afganistanu. Našim momentálnym spojencom poputovala takmer stovka ťažkých guľometov a pancierových pästí, päť stovák ľahkých guľometov, nejaké tie húfnice a desaťtisíce kusov munície. Zdôvodnenie tohto šľachetného kroku je nasledovné: Vojenský materiál bol u nás prebytočný, darovaním nám odpadli náklady na jeho likvidáciu a prepravu do Afganistanu hradili Spojené štáty. Inými slovami, nestálo nás to ani korunu a ešte sme ušetrili. Podobne veľkorysé boli aj ďalšie európske štáty. Tak prečo by sme aj my nepomohli?

Slovensko a ďalšie európske štáty však nemajú prebytočné iba zbrane. Ale z času na čas aj hovädzie mäso, obilniny, cukor, skrátka niečo pod zub. Ako ?problém? prebytku potravín rieši súčasný euro byrokrat? Buď vydá smernicu o tom, že občania únie musia viacej jesť, alebo vydá smernicu, že to, čo už zjesť nevládzu, musia zničiť. A na dodržiavanie smerníc si náš eurobyrokrat vie sakramentsky posvietiť. Nateraz si vybral druhú možnosť. Tá sa ľahšie kontroluje. A cielené prejedanie je vraj drahšie, lebo v konečnom dôsledku vedie k vyšším výdavkom na liečbu ?civilizačných chorôb?.

A tak sa komodity, ktoré veľká komisia označí nálepkou ?prebytočný?, musia bez výnimky zlikvidovať. A ich likvidáciu musia členské štáty nespochybniteľne zdokumentovať – inak majú ?prúser?. S precíznosťou úradníkov veľkej komisie má svoje skúsenosti aj Slovensko. V minulom roku nám zostalo nejaké to kilo cukru navyše a stálo nás to pekných pár miliónov eur pokuty.

Karty sú teda rozdané nasledovne: Prebytočné zbrane a muníciu zasielame grátis našim priateľom. O.K., ani ?pancierovka? na zmar. Prebytočné potraviny však likvidujeme. Nemienime vynakladať peniaze na ničenie munície, ktorú nestihneme vystrieľať, vynakladáme ich však na deštrukciu potravín, ktoré nevládzeme zjesť.

V tom istom čase tyranizuje hlad osemstopäťdesiat miliónov ľudí. Je to nemilosrdná a krvilačná beštia. Každý deň jej padne za obeť jedenásť tisíc ľudí. Tri zo štyroch jej obetí sú deti do päť rokov. Odkaz európskeho džentlmena hladujúcemu chudákovi v Afrike však znie: ?Sorry, kámo, tony potravín, ktoré už od samej prežratosti nemôžeme ani vidieť, hádžeme do kontajnerov. Ale mohol by som ti helfnúť s guľometom?.

Poviete si: Ten európsky pánko robí veľkú chybu. Predtým, ako hodí do šrotu starú pancierovú päsť, zaujíma sa, či sa náhodou nezíde nejakému bojovníkovi za demokraciu na druhom konci sveta. Tony potravín však končia v nenávratne aj bez zbytočného vypytovania. Keby sa tak viac zaujímal o potreby iných, isto by sa dozvedel o hladujúcich. Vďaka jeho nezáujmu zomrú ?zbytočne? milióny ľudí. Keby o tom ten europánko vedel …

Ale je to ešte horšie. Európsky džentlmen nie je iba sebecký ignorant, ktorý vďaka zahľadenosti do seba nevidí núdzu svojich blížnych. On totiž o ľuďoch trpiacich hladom vie. Ich zábery vída v správach, ktoré zvykne pozerať po dobrej večeri. Napriek tomu sa zaoberá vývozom prebytočných zbraní, zatiaľ čo prebytočné potraviny likviduje. Život je otázkou priorít.

Zvýšenie podielu Afriky na svetovom obchode o obyčajné jedno percento by podľa odhadov zachránilo život 128 miliónom ľudí. Výrazne tomu bránia aj protekcionistické opatrenia EÚ. Tie sú často zámerne konštruované tak, aby marili obchodné šance najchudobnejších krajín. Tak napríklad. Jedna z regulácií povoľuje dovoz iba takého mlieka (a výrobkov z neho), ktoré bolo nadojené pomocou strojov a nie ručne. EU teda nežiada, aby bolo mlieko ?len? zdravotne nezávadné. Chce, aby bolo nadojené drahými (západnými) strojmi.

Ak sa chudobnému vývozcovi podarí prekonať prvú sériu prekážok EÚ, postupuje do ?druhého levelu? ? dovozné kvóty, pravidlá o pôvode produktu, vysoké clá. Po zvládnutí všetkých nástrah (zaplatení cla, ktoré u poľnohospodárskych produktov predstavuje niekedy až 250 percent), si to môže na našom trhu rozdať v konkurencii s výrobkami, ktorých produkcia je každoročne dotovaná do výšky cca 41 miliárd amerických dolárov.

Organizácia Centrum pre novú Európu vypočítala, že kvôli zbytočným (resp. zámerným) obchodným reguláciám EÚ zomrie od hladu denne 6 600 ľudí: ?každých 13 sekúnd zomrie niekde vo svete (prevažne v Afrike) jeden človek preto, lebo Európska únia v oblasti voľného obchodu nejedná tak, ako proklamuje?.

Pokračujme ďalej. Únia všetky potravinové prebytky predsa len nelikviduje. Časť zo štedro dotovaných komodít vyváža za nízke ceny do tretích (t. j. nie chudobných a nie európskych) krajín. Tam vytláča z trhov drahšie (nedotované) výrobky svojich hladom sužovaných konkurentov. A aby toho nebolo ešte dosť, nejaké tie prebytočné komoditky končia predsa len v chudobných krajinách ? ako export.  A náš európsky džentlmen môže byť nadmieru spokojný. Svojho hladného a predsa len trochu neobratného konkurenta, ktorého nevpustil na európsky trh, ktorého vytlačil z trhov tretích krajín, nakoniec poráža aj na jeho vlastnej pôde. Keď sa darí, tak sa darí.

Na konci vekov rozdelí víťazný Kristus ľudstvo do dvoch skupín. Jedných pozve do svojho kráľovstva, lebo bol hladný a dali mu jesť, bol smädný a dali mu piť, bol nahý a priodeli ho … (guľomety, ani húfnice písmo nespomína). Druhých však zatratí do večného ohňa, pretože mu v čase núdze odmietli poslúžiť. A všetci sa budeme pýtať: ?Pane, kedy sme ťa nakŕmili, napojili, zaodeli…?? Alebo: ?Pane, kedy sme Ti nedali jesť, piť, nezaodeli ťa…?? A niektorí z nás dostanú odpoveď: ?Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili?. V ktorej skupine sa asi ocitneme my ? postkresťanskí európski džentlmeni…?

Branislav Jáger

Podobné články:

• Geniálny paradox a menšinová podpora, Branislav Jáger, Domáca politikaÚvodníky
• Prínosy voľného pohybu v EÚ, Jaroslav Bublinec, Európska únia
• EU nemá v pořádku účty – už třináctý rok v řadě, Lukas Kovanda, Európska únia
• Kresťanské ciele a politika, Roman Joch, Polemika

Ohodnoť článok: (Zatiaľ nehodnotený článok)

 Loading ...