… Názory členov “flatEarth society” (spoločnosti plochej Zeme), pre ktorých je naša Zem diskom, by nemali mať rovnakú váhu ako názory astrofyzikov, ak ide o plánovanie národnej politiky vesmírnych letov. Rovnako by názory tých, ktorí odmietajú dôkazy týkajúce sa počiatku života, nemali tvoriť základ pre zákony a smernice týkajúce sa ľudského embrya. …

Okamih vzniku života nového človeka možno vedecky presne určiť. Tvrdí to odborníčka na humánnu embryológiu Maureen Condicová z Inštitútu pre etiku a ľudskú osobu vo Westchesteri. Maureen je asociovanou profesorkou neurobiológie a anatómie na univerzite Utah School of Medicine. Odmieta “liberálne” postoje mnohých výskumníkov, ktorí tvrdia, že z biologického hľadiska existuje iba postupný rast organizmu a preto nie je možné stanoviť nijaký objektívny časový okamih vzniku života. Výsledky svojich výskumov uverejnila v publikácii “Kedy sa začína ľudský život?”

Ide tu o prvú vedeckú správu Westchesterského inštitútu pre vládu. Prečo práve táto téma? A prečo práve teraz?

Otázka, kedy sa začína ľudský život je dôležitou témou biologického a filozofického dosahu. Odpoveď na ňu má vážne dôsledky na množstvo kontroverzných politických tém, ku ktorým patria okrem iných umelý potrat a výskum embryonálnych kmeňových buniek. Prednášam ľudskú embryológiu na lekárskej fakulte a všeobecnou otázkou začiatku ľudského života sa na vedeckej úrovni zaoberám už veľa rokov. Dôkazy, ktoré uvádzam v knihe vyplynuli z diskusií s filozofmi, vedcami a etikmi ako aj z mojich vlastných výskumov v tejto oblasti. Počas volieb prezidenta sa táto téma opäť dostala do popredia, pričom politici a členovia vlády sa jej vo všeobecnosti vyhýbali. No v ostatnom čase predložili prominenti svoje vlastné výklady a tak sa táto téma stala opäť aktuálnou.

Okamih počatia nového človeka stanovujete presne na sekundu splynutia spermie a bunky vajíčka a vytvorenie zygoty (gen. bunky). Aké vedecké princípy ste použili, aby ste dospeli k tomuto výsledku?

Ústrednú otázku, “kedy sa začína ľudský život”, možno položiť aj inak: Kedy prestávajú existovať spermie a bunka vajíčka a čo zaujme ich miesto, keď sa to stane? Aby sme k tejto otázke mohli pristúpiť vedecky, musíme sa oprieť o logické dôkazy a o empirický dôkazový materiál. Vedci rozlišujú rôzne typy buniek (napríklad bunku spermie, vajíčka a bunku, ktorú tieto dve pri oplodnení vytvoria). Toto rozlišovanie sa deje podľa dvoch jednoduchých kritérií: Bunky sa považujú za odlišné, pretože sa skladajú z odlišných zložiek a preto, že sa odlišne správajú. Obe tieto kritériá sa aplikujú pri vedeckých pokusoch, aby sa rozlíšil jeden typ buniek od druhého. Sú základom každého vedeckého rozlišovania – v protiklade k subjektívnemu názoru alebo ku kritériám, založených na náboženstve, či politike. Práve tieto dve kritériá som aplikovala na vedecké dáta, dôležité pre oblasť oplodnenia. Na nich sa zakladá záver, že nový ľudský organizmus vzniká v momente splynutia spermie a vajíčka.

Vo svete vedy mnohí hovoria, že oplodnenie nenastáva v určitom okamihu, ale že je to skôr proces, ktorý sa konči na konci prvého bunkového cyklu – teda o 24 hodín neskôr. Prečo je dôležité stanoviť jeden “moment počatia” v protiklade k “procesu oplodnenia”?

Tu nejde o to určiť moment, resp. proces oplodnenia nejakým abstraktným spôsobom. Skôr ide o to, položiť výsledky výskumu a rozhodnutia o ľudských embryách na základ spoľahlivých vedeckých dôkazov a najlepších vedeckých údajov, ktoré sú k dispozícii. Ak by táto analýza viedla k inému výsledku – napríklad k tomu, že oplodnenie je “proces”, – bola by som tento výsledok prijala ako vedecky platný. Ale analýza najlepších údajov, ktoré máme k dispozícii nepodložila záver, že oplodnenie je “proces”. Skôr potvrdila výsledok, že oplodnenie predstavuje udalosť, ukončenú za menej ako sekundu. Procesy v prvých dvadsiatich štyroch hodinách po splynutí spermie a bunky vajíčka sú jedinečné. Sú to však nepochybne akty ľudského organizmu a nie akty iba nejakej ľudskej bunky.

Zohrávajú pri stanovovaní počiatku nového života svoju úlohu aj osobné presvedčenia, viera, či politické záujmy ? Ako je možné, že sa táto téma stala predmetom nevedeckej diskusie?

Otázka, kedy sa začína ľudský život je predmetom častých diskusií, pretože prináša ďalekosiahle podnety pre vládnu politiku, ktorá sa týka mnohých ľudí. Mám na mysli najmä otázky potratov, umelého oplodnenia a výskumu embryí. Ako došlo k tomu, že pri rozhodovaní o počiatku ľudského života hrajú veľkú úlohu “presvedčenia, viera a politika”, to je otázka pre sociológa alebo psychológa, nie pre biológa! Dôležité je, aby sme uznali, že samotné vedecké skutočnosti nie sú úplne neutrálne. Odzrkadľujú spôsob jestvovania sveta, ktorý platí nezávisle od toho, ako si ho predstavujeme, alebo akým by sme ho radi mali. Ľudia síce majú slobodu formulovať svoj názor na otázku počiatku ľudského života spôsobom, aký si vyberú (sem patrí aj viera a politika). To však neznamená, že vedecké skutočnosti podporujú akýkoľvek ľubovoľný názor na túto problematiku. Inými slovami, nie všetky názory sú zlučiteľné so skutočnosťou. Kto sa rozhodne ignorovať fakty, nemôže očakávať, že jeho názor zožne toľko uznania alebo vierohodnosti, ako názor, ktorý je založený na spoľahlivom vedeckom pozorovaní a analýze. Názory členov “flatEarth society” (spoločnosti plochej Zeme), pre ktorých je naša Zem diskom, by nemali mať rovnakú váhu ako názory astrofyzikov, ak ide o plánovanie národnej politiky vesmírnych letov. Rovnako by názory tých, ktorí odmietajú dôkazy týkajúce sa počiatku života, nemali tvoriť základ pre zákony a smernice týkajúce sa ľudského embrya.

Kto by si mal prečítať vašu knihu a prečo?

Myslím si, že by si ju mal prečítať každý, kto sa zaujíma o zásadné otázky ochrany života, o otázky potratu, umelého oplodnenia a výskumu kmeňových buniek. Pretože vedieť, kedy sa život začína, je základom rozumnej a zodpovednej politickej, etickej a morálnej diskusie o zložitých a náročných témach. Iste by si mali tieto dôkazy pozrieť všetci, ktorým je zverená úloha formovať politické smernice a zákony. Mali by seriózne pouvažovať o dôsledkoch, ktoré z nich vyplývajú. Ak nevieme čo je ľudské embryo a kedy vzniká, nemôžeme ani prijať žiadne rozumné rozhodnutia v oblastiach, ktoré sa embryí dotýkajú.

Aká bola reakcia na závery vašej správy? Čo si sľubujete od jej zverejnenia?

Doteraz boli reakcie ľudí také, že sa nad tým zamýšľali a uvažovali o tom. Dúfam, že to tak zostane a že jasné spoznanie relevantného vedeckého dôkazového materiálu prispeje k tomu, že budúce diskusie o smerniciach týkajúcich sa embryí, budú podložené solídnymi vedeckými faktami a nie iba ?názorom, vierou a politikou?.

Zdroj: Zenit, zhovárala sa Karna Swanson

 Tlačiť článok