Recenzia eseje Matthewa Fforda Západný materializmus a vyvážanie desocializácie, ktorú vydala Katolícka univerzita v Ružomberku spolu predslovom J.E. Jozefa kardinála Tomka a kritickými interdisciplinárnymi príspevkami slovenských kresťanov z akademického prostredia. Fforde pôsobil v univerzitnom prostredí v Oxforde i v Ríme, je tiež prispievateľom L´ Osservatore Romano a podobne ako súčasný pápež nositeľom ceny Capri.

Katolícka univerzita v Ružomberku vydala v edícii Humanitné štúdie esej Matthewa Fforda Západný materializmus a vyvážanie desocializácie, doplnenú predslovom J.E. Jozefa kardinála Tomka a kritickými interdisciplinárnymi príspevkami slovenských kresťanov z akademického prostredia. Sám Fforde pritom pôsobil v univerzitnom prostredí v Oxforde i v Ríme, je tiež prispievateľom L´ Osservatore Romano a podobne ako súčasný pápež nositeľom ceny Capri.  

Vo svojej eseji sa zaoberá autentickou kultúrnou krízou berúc si za podklad stav vo Veľkej Británii v postmodernej situácii. Znakmi sú javy bežne prítomné aj u nás:  rozpad rodiny, odcudzenie sa politickým inštitúciám, nárast zločinnosti. Svoje tvrdenia podopiera tiež štatistickými informáciami. Oproti ?krivošíkovskému konzervativizmu? tvrdo kritizuje neblahé dôsledky faktu, že sebecký individualizmus sa stáva prevládajúcim životným štýlom a všíma si tieto skutočnosti v rámci väčších sociálnych komunít ? napr. susedstiev. Fforde potvrdzuje slová z eseje Russella Kirka Civilizácia bez náboženstva (DQ 1 2005) o kritickom stave našej civilizácie.  

Korene týchto negatívnych fenoménov vidí autor v sekularizácii a dechristianizácii Európy. Konštatovanie, že Angličania nie sú kresťanským národom, platí aj pre Slovensko.  Fforde pokladá za hlavnú interpretačnú matricu neblahého stavu spoločnosti materializmus: ?? pohľady zjednotené v spoločnom neuznaní existencie Boha, či duše? a citujúc Chestertona dodáva ?ako skutočné herézy, vytvárajú deformované pohľady na to, kým sme, tým, že berú jeden aspekt nášho života a pozdvihujú ho na úroveň zvrchovanej pravdy?. 

Tieto dominujúce sekulárne pohľady pod seba subsumujú ?humanizmus?, ?racionalizmus?, ?rightizmus?, relativizmus, ekonomizmus, animalizmus, sexualizmus, atď. Takýto život je podľa autora rozporný s ?životom podľa ducha? ako o ňom hovorí Sv. Pavol a na druhej strane spojený s ?temnou stránkou ľudskej spirituality?. Dôsledkom týchto fenoménov je smerovanie k ničote, vyjadrené aj vo forme desocializácie spoločnosti. Vyústením týchto skutočností sú útoky na ľudí žijúcich podľa ducha. Neprehliadnuteľná je stále väčšia nevraživosť postmodernej európskej spoločnosti ku kresťanom, predovšetkým však k Cirkvi a hlásaným morálnym zásadám.        

Svoj článok vzťahuje Fforde – podľa môjho názoru dávno po funuse – smerom na Slovensko ako varovanie. Má ústiť do hlbšej analýzy a teoretického a praktického vysporiadania sa s otázkami a pojmami ?politiky, ?politickej korektnosti?, ideológie trhového hospodárstva ? tá sa na Slovensku stala permanentnou súčasťou názorového spektra tých, ktorí nadväzujú na whigovské tradície a označujú sa za konzervatívcov /poznámka P.F./ – radikálneho feminizmu, homosexuálneho hnutia??.   

Nie celkom ornitologické úvahy  

Za hlbšiu zmienku akiste stojí k Ffordovi kritická esej Juraja Šústa a Matúša Sitára s ironickým názvom Eticko-o(r)n(i)tologická esej, ktorá je asi tým najlepším z 20. komentárov uverejnených v knihe.  

Dvojica trnavských filozofov nadväzuje na Ffordovské aristotelské úvahy o človeku ako tvorovi spoločenskom, ku ktorej patrí (dobrý) duchovný život. Priestorom v ktorom prichádza k názorovému stretu však je Ffordov názor, že hlavnou príčinou zlého stavu je teoretický materializmus.  

Východiskom ich koncepcie tak nie je materializmus, ktorý je len symptómom, ale nezvládnutie vášní, spôsobené výchovnými nedostatkami. Fforde redukuje podľa nich problém pavlovského duchovného boja len na vonkajšiu (verejnú) sféru. Osobne sa však s názorom autorov nestotožňujem a skôr sa domnievam, že Fforda zaujíma práve dobovo špecifické ? dôkazom nech je napríklad demonštratívny výpočet negatívnych ?…izmov? vyrastajúcich s liberalizmu, ktoré Fforde predkladá ako významné prítomné v materialistickom nazeraní na svet. Vnútorný boj, ktorý je naopak dejinnou konštantou existenciálneho pnutia počas celých dejín, je podľa mňa pre Fforda apriórny, a tak skúma skôr vonkajšiu teoretickú paradigmu a jej dopady. Vo svetle tejto úvahy je esej trnavských filozofov síce komplementárna, ako sami píšu, ale nie celkom oprávnená voči Ffordovi.  

Kritika nezvládnutia vášní ? určite nie je na mieste výlučne len v prípade modernej spoločnosti. Avšak v modernej spoločnosti je nebývalo pozitívne prijímaná a podporovaná a správnu výchovu v užšom i širšom zmysle likviduje. Je samotná veľmi dôležitá a patrí do mozaiky analýzy dekadencie súčasnej spoločnosti a teoretických modelov, ktoré ju ovládajú a vysvetľujú. Nezvládnuté vášne v dnešnej dobe sa nám ukazujú vo svetle inej skutočnosti, ktorá sa javí kľúčovou ako vo vzťahu k Ffordovej, tak Sitárovej a Šústovej eseji. Napokon podobné názorové sústavy, ktoré skrze liberalizmus spôsobili revolúciu v rozhodujúcej paradigme, poznáme v dejinách dlho. Jasne sú zdokumentované v herézach ? manichejskej, katarskej, atď. ? Ffordov materializmus popisuje lepšie Eric Voegelin ako ?imanentizáciu eschatonu?.  

Sitár zo Šústom vidia riešenie v ovládaní a kultivovaní vášní. Samozrejme, keď hovoria o prirodzených sebeckých vášňach, majú tým na mysli tú prirodzenosť, v ktorej je už zahrnutý hlavný problém človeka ? dedičný hriech, aby sa dostal k vláde rozum. To kladie pred nás rovnako otázky: potrebuje tento rozum zároveň vieru? A nepredchádza rozum náhodou poznaniu ako nakladať z vášňami? Aj ich vlastná úvaha to naznačuje.  

A ešte jedna vec sa dá eseji vytknúť. A síce dojem, ktorý ostáva z jej záveru, ktorý ako keby ostával v naivnej a dnes často prijímanej pacifistickej téze: Dávať dobrý príklad nestačí.

Kniha, ktorú som v tejto recenzii stručne rozobral je rozhodne zaujímavá. Ffordova esej postihuje mnohé zaujímavé otázky, na ktoré musíme hľadať odpovede, rovnako tak niektoré kritické vysporiadania sa s touto esejou sú podnetné, na druhej strane však mnohé ďalšie eseje na Ffordovu skrátka nedorástli. Samozrejme, hlbší konzervatívny pohľad s ?tradičnejšou? myšlienkovou kritikou ostal aj z tohto diškurzu exkludovaný.  

Peter Frišo   

Podobné články:

• Ako ubrániť západnú civilizáciu?, Igor Skúpy, Polemika
• Joseph Ratzinger: Európa – jej základy v súčasnosti a budúcnosti, Peter Frišo, Recenzia
• Vikári Kristovi, Peter Frišo, Recenzia
• Keď sa satan prejaví, Peter Frišo, Recenzia

Ohodnoť článok: (Zatiaľ nehodnotený článok)

 Loading ...