O Francúzsku, Belgicku či Nemecku sa zvykne hovoriť, že ich politické spektrum je celé posunuté doľava. USA a Británia sa zasa považujú za švacnuté doprava. V tomto chápaní však väzí hlboká mýlka. Tá pramení za prvé z politologického žonglovania s pojmami ? keď sa za pravicu podľa ľubovôle vyhlasuje hocičo,  a najmä to, čo ňou pôvodne nebolo. Druhým dôvodom je rozšírená dezorientácia v morálno-filozofických súdoch.

Pravého ducha politickej reprezentácie oboch anglosaských spoločností zjasňujú konkrétne príklady. Najnovšie aj vďaka hlasu USA boli do poradného orgánu Ekonomickej a sociálnej rady OSN (ECOSOC) zaradené tri pro-sodomitské organizácie. Chcel by potom niekto od ?konzervatívnej? administratívy G. W. Busha konzervatívnu ekonomickú politiku? Forget about it.

V Británii zas vládne rekordne dlho labourista Tony Blair. Doňho sa po uši buchol pravicový (hm…) slovenský politik Mikuláš Dzurinda. Blair je konsenzuálne považovaný za rozhodného lídra, ktorý sa nebojí terorizmu ? nezľakol sa útokov v londýnskom metre, nezľakol sa Saddáma.

No nielen to. Tony Blair má víziu. Je možné prečítať si ju v americkom časopise Foreign Affairs (?The Battle for Global Values?). Poznanie, že ?vojna proti terorizmu? bude dlhá a urputná, sa po prečítaní tohto článku v každom isto iba prehĺbi: ?Vojna proti terorizmu nie je len o bezpečnosti a vojenskej taktike. Je to bitka hodnôt, a to taká, v ktorej môže zvíťaziť jedine tolerancia a sloboda. Afganistan a Irak sú len začiatkom tohto boja. K tunajšiemu úspechu [?] sa ale musí pridať odvážnejšia, konzistentnejšia a dôslednejšia aplikácia globálnych hodnôt, ktorú povedie Washington.?

Blair sa taktiež vyznačil poznaním skutočnej hĺbky islamského terorizmu i islamu ako náboženstva. ?Korene súčasnej vlny globálneho terorizmu a extrémizmu sú hlboké. Siahajú cez ostatné desaťročia odcudzenia, pocitu obeti a politického útlaku arabského a moslimského sveta.? Vždy ma fascinuje, ako teoretici islamského terorizmu s mudráckou obšírnosťou prenikajú k jeho príčinám. No ešte fascinujúcejšie je, že sa pritom vôbec nedostanú k prvotnému zdroju terorizmu, spočívajúcemu v islame samotnom. Pretože čistý, pôvodný islam sa rovná tomu, čo dnes mnohí konvenčne nazývajú islamizmom. Práve preto nejestvujú islamské argumenty, ktorými by sa dala čo i len skraja podkopať pozícia tzv. islamistov.

?Na Koráne ma najviac zaujalo, aký je pokrokový. Píšem to s pokorou ako člen iného vierovyznania. Ako vonkajšieho pozorovateľa ma Korán nesmierne upútava ako reformná kniha, pokúšajúca sa vrátiť judaizmus a kresťanstvo k jeho koreňom podobne, ako sa o to pokúšali reformátori kresťanskej cirkvi storočia neskôr. Korán je inkluzívny. Vyzdvihuje vedu a poznanie, štíti sa povier. Je praktický a ďaleko predbehol dobu v postojoch k manželstvu, ženám a vládnutiu.? Píše Tony Blair, ktorý zrejme v Koráne čítal iba obrázky:

Aj keď sa to na pohľad nezdá, Blair nevykrikuje celkom zo sna. Vyvstáva otázka, či je Korán pokrokový v každom ohľade a či sú jeho jednotlivé komparatívne progresy chvályhodné. Feministky i jeho kamarát Bush by isto prvú výhradu voči Blairovmu hodnoteniu smerovali k problému postavenia žien. Korán však prišiel v oblasti rodinnej politiky s riešením, ktoré Blair nemohol prehliadnuť bez uznania: s rozvodom. Muhammad rozvod ako taký síce nevynašiel, no procesne ho tak zliberalizoval, že aj dnešní euromurári blednú závisťou: ?Rozvádzam sa s tebou.? A hotovo. Malú chybičku krásy to má, že právnu záväznosť nadobúda takýto výrok iba vyslovený z úst muža. Ale na tú dobu?! Prossím vás!

Vklad islamu svetovej vede sa bežne preceňuje. Arabi nevynašli nič. Všetky spisy ? filozofické, medicínske či matematické ? mali v krajinách svojho zrodu šťastie, že vôbec prežili barbarské nájazdy moslimských hôrd. Islamskej vláde môžeme byť vďační iba za to, že sa jej nepodarilo všetky výdobytky podrobených krajín rozdrviť na prah. Aj vo vládnutí priniesol islam pokrok: arabské púštne kmene, ktoré sa neustále navzájom mlátili vo vojnách a vojničkách, zjednotil do politického monolitu. Ten však ? fungujúc na základe koránového vypovedania vojny zvyšku sveta ? okamžite vytiahol do džihádu voči každému naokolo a zničil tiež veľkú časť Blairovej rodnej Európy (minimálne východ a juh Rímskej ríše).

Takže Tony si najprv z islamu povyberá podľa ľubovôle jeho niektoré aspekty, poprekrúca ich akoby boli z plastelíny, aby nám predložil apológiu islamu sui generis. Okrem úspešnej prezentácie svojho globálneho programu očakáva, že nás všetkých (cez EÚ a Schengen určite!) zatiahne do projektu absorbovania moslimov: ?My nie sme Západ. My sme takisto moslimskí ako kresťanskí, židovskí či hinduistickí. My sme všetci tí, čo veria v náboženskú slobodu, otvorenosť voči iným, demokraciu, slobodu a ľudské práva spravované sekulárnymi súdmi.? My sme tí Pa a Pi, tisne sa na myseľ… Len ktovie, kde šafár Británie berie istotu, že to s následnou slobodomurárskou sekularizáciou islamu v Európe vyjde.

Posledná veta článku obsahuje príznačné slová: ?Ako sa brieždi na nový vek (?new age?), je čas znova bojovať za naše hodnoty.? Vyzerá to ako citát z dákej slobodomurárskej charty. Načim znova pripomenúť vetu z úvodu: ?…aplikácia globálnych hodnôt, ktorú povedie Washington.? Washington, ergo ?konzervatívci? ? nie ľavičiar Blair, ktorý však z ?podivných? príčin zmýšľa ako oni.

Naznačil nám vôbec niekto z týchto ?hodnotárov? koncíznejšie ako sa postaviť ku globálnej politike dnešného Západu? Pardon, nie Západu, ale ?ich?. Hm, z týchto hodnôt teraz pozostáva naša identita ako krajiny participujúcej na vojenských koalíciách v západnej a strednej Ázii i ako člena hodnotovej aliancie NATO. Otázka pre kresťana: ktorý z týchto spolkov ? vskutku čertových volkov ? ešte dokáže obhájiť?

Jaroslav Bublinec

Podobné články:

• EÚ: alternatíva existuje!, Lukáš Krivošík, Európska únia
• O ľudských povolaniach, Branislav Jáger, PolemikaÚvodníky
• O súčasnej kresťanskej politike, Branislav Jáger, Polemika
• O ľuďoch a túlavých psoch, Branislav Jáger, PolemikaÚvodníky
• O rytířích a budoucnosti Západu, Martin R. Čejka, Rozhovor

Ohodnoť článok: (Zatiaľ nehodnotený článok)

 Loading ...