Strana ANO sa snaží zákonom prinútiť cirkvi, aby štátu predložili podrobný súpis svojho majetku. Nuž, mediálni experti sú neúprosní a marketingový plán proticirkevnej agendy stanovený až do volieb. Jeho vrcholom má byť zrejme predvolebná téma odluky cirkvi od štátu, ktorá má podľa drahých prieskumov zabezpečiť vytúžené zastúpenie v budúcom parlamente.
Už samotná téma cirkevného auditu je z tohto pohľadu ?tutovka? a navyše, nie je nič účinnejšie ako ohúriť voliča sumami v stovkách miliónov. Prípadné presadenie návrhu tak môže poslúžiť na to, aby sa mohli všetci radikáli, od liberálov, až po komunistov, predháňať v posudzovaní, či už cirkvi náhodou nemajú dosť a opíjajúc davy šesťcifernými číslami požadovať okamžité zastavenie štátnej podpory cirkví, alebo dokonca spätné vrátenie prostriedkov, ktoré od štátu v minulosti dostali.
Začalo to auditom.
Na úvod je potrebné pripomenúť, že snaha zákonom prinútiť cirkvi, aby štátu predložili podrobný súpis svojho majetku nie je na našom území až taká originálna. Už v 18. storočí prišiel s podobným nariadením Uhorský osvietensko ? absolutistický vládca Jozef II., ktorý rovnako ako ANO nemal cirkev príliš v láske a snažil sa ju dostať do područia štátu. Po splnení jeho príkazu nasledovalo nariadenie, ktoré zakazovalo reholiam prijímať nových chránencov a obmedzovalo ich počet na minimum. Následne bola stanovená náplň práce, resp. činnosť, ktorej sa mali začať venovať, keďže tá, ktorú si sami stanovili a po stáročia vykonávali sa najosvietenejšiemu z osvietených zdala málo užitočná. Ani pokorné prijímanie všetkých týchto nespravodlivostí však Jozefa II. neuspokojilo. V roku 1782 teda niektoré rády úplne zrušil, rehoľníkov, podobne ako neskôr komunisti, z kláštorov vyhnal a spísaný majetok dal do dražby .
V mene slobody.
Zásadne odmietam snahy pchať v mene štátu nos do záležitostí, ktoré sú vo výlučnej kompetencii cirkví. Dovolím si poukázať na známy koncept ?dvoch mečov?, teda oddelenia cirkevnej a svetskej moci, ktorý vďaka Sv. Augustínovi Európa pozná už viac ako 1 600 rokov. Oddelenie duchovnej moci a jej nezávislosť na moci svetskej je jav, ktorý je Západnej, kresťanskej civilizácii vlastný. V žiadnej inej civilizácii sa v priebehu tisícročí nevyskytol. Základ tejto deľby bol položený v 4. storočí presídlením rímskeho cisára do Konstantinopolu, pričom pápež zostal pôsobiť naďalej v Ríme. Týmto rozdelením vznikol prvý krát v histórii subjekt, ktorý nebol priamo podriadený štátu, resp. jeho vládcom a bol reálnym nositeľom určitých autonómnych práv. Bol to prvý zárodok slobody, na ktorého základ sa postupne prikladali ďalšie tehly, vznikali ďalšie subjekty, výsady a práva, vrátane práv a slobôd jednotlivcov. Autonómia cirkvi od štátu je teda matkou všetkých práv a nevyhnutný predpoklad každej ďalšej slobody. Pokiaľ sa niekto usiluje o jej obmedzenie, majme sa pred ním na pozore, bez ohľadu na to, koľkými virtuálnymi teóriami sa oháňa. Hrozí totiž nebezpečenstvo, že časom prídu na rad aj iné subjekty a ktovie či to celé neskončí v ďalšej tyranii, šliapucej po právach svojich poddaných. Táto hrozba, ak už nič iné, je dostatočným dôvodom na obranu slobody a autonómie cirkví.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že tak ako štát nie je podriadený žiadnej z cirkví, ani cirkev nesmie byť v područí štátu. Tieto dva subjekty musia zostať navzájom nezávislé, nezlučiteľné, neodvolateľné, ani jeden žiadnym spôsobom podriadený tomu druhému. Pokiaľ ale uznáme tento princíp za opodstatnený, a podľa môjho názoru opodstatneným je, musíme tiež uznať, že štát a cirkev nemajú právo kontrolovať sa, resp. dávať si navzájom úlohy. Autonómia v oblasti evidencie a správy svojho vlastného majetku je dôležitou súčasťou slobody. Preto štát – nehovoriac už o takom bezvýznamnom trpaslíkovi, akého v porovnaní s veľkosťou a dvetisíc ročnou tradíciou katolíckej cirkvi predstavuje akási strana ANO – nemá žiadne právo dožadovať sa auditu cirkevných majetkov. Ak by sme sa nechali uniesť touto populistickou vlnou, pripustili by sme možnosť podriadenosti cirkví štátu a vydali sa tak na cestu, ktorej konečnou stanicou môže byť ich postupná premena na servilné slúžky štátnej moci.
Záver
Nemám námietky voči kontrole využívania prostriedkov, ktoré štát vynakladá na podporu cirkví. Tento systém sa v súčasnosti aplikuje. Zásadne však odmietam snahy o kontrolu cirkevných majetkov, nakoľko ich považujem za bezprecedentnú, neprípustnú a navyše nebezpečnú snahu o obmedzovanie autonómie a nezávislosti desiatich štátom uznaných cirkví na Slovensku. ANO sa rovnako ako Jozef II. hlási k filozofickému odkazu osvietenstva, zostáva len dúfať, že jeho predstaviteľov nenadchýnajú aj k rovnaké ciele. Tak, či onak, verím, že v parlamente sa nájde dostatok slušných ľudí, odhodlaných brániť po stáročia garantovanú slobodu cirkví.
Branislav Jáger, autor je politológ.
Podobné články:
- Peripetie v kráľovstve katedrál, Branislav Jáger, PolemikaÚvodníky
- O slobode prejavu v kontexte takzvaných práv, Peter Frišo, Polemika
- Konzervativizmus nie je liberalizmus. Ani v ekonomike, Branislav Jáger, Kultúrna vojnaPolemikaÚvodníky
Tlačiť článok
(Zatiaľ nehodnotený článok)
Loading ...