Snáď každý veľký konzervatívec si v bojoch s obrovskou presilou dnešnej doby vyslúžil označenie ?kontroverzný?. Mohli by sme dokonca povedať, že táto nálepka liberálnych médií je pre konzervatívca niečo ako vojnový kríž za chrabrosť. Svedčí o jeho zásluhách v kultúrnej vojne, o jeho statočnosti a odvahe. Arcibiskup Sokol si toto ?ocenenie? vyslúžil už dávno.

Jednou z predností otca arcibiskupa je neutíchajúci zápal pre obranu viery a rýdzi hodnotový konzervativizmus. Zatiaľ čo niektorí predstavitelia Cirkvi buď nepovažujú kardinálne omyly našej doby za natoľko dôležité, alebo už rezignovali na neustále a isto vyčerpávajúce zrážky s ich hlásateľmi, arcibiskup Sokol vo svojom boji nepoľavuje. Jeho obrana viery a Cirkvi je povzbudzujúca. A jeho súboje s liberálmi sú obdivuhodné. Odniesol si z nich už nejeden šrám. Ale on v nich aj tak nepoľavuje. A práve to je na ňom obdivuhodné. A práve preto ho liberáli tak nenávidia.

Spomíname si na hystériu, ktorú vyvolal pred parlamentnými voľbami v roku 2002, keď veriacim katolíkom neodporúčal voliť liberálov, komunistov, ?ani tú stranu, ktorej vodca cez svoju televíziu znemravňuje národ?. Bolo to v čase, keď sa šéfovi onej strany ? vzhľadom na jeho mediálnu moc ? patrilo dvoriť. A spomíname si, ako sa šéfovi posluhovači išli pretrhnúť v osočovaní tohto odvážneho osamelého bojovníka.

Doteraz najhorší útok zo strany neprajníkov si však otec arcibiskup užil o pár rokov skôr. Mám na mysli článok ?Sedí sokol na javori, Larry Flynt a sedem faciek pokrytcovi? z roku 1997. Autor textu Klein ho v ňom mimoriadne nechutným a vulgárnym spôsobom urážal (okrem iného ho nazval ?obludou?). Dôvodom tohto primitívneho útoku bola arcibiskupova kritika reklamnej kampane istého filmového braku, ktorá znesväcovala ukrižovanie Ježiša Krista.

Aj arcibiskup Sokol robí chyby. Jednou z nich boli dve vety, ktoré spontánne utrúsil ako odpoveď na otázku o bývalom prezidentovi slovenského štátu Tisovi. Tieto dve vety rozčúlili predstaviteľov židovských obcí na Slovensku, Rómov, socialistických intelektuálov a samozrejme ? liberálne médiá.

Aj táto mediálna lavína však má svoje ale. Arcibiskup Sokol povedal, že si váži prezidenta Tisa, lebo v období, keď bol prezidentom, sa jeho rodine vodilo lepšie, ako predtým. Povedal tiež, že ľudia, ktorí sa vtedy na Slovensko prisťahovali z území zabratých Maďarskom, považovali tamojšie pomery za blahobyt. Mal zároveň spomenúť aj krivdy, ktoré sa v tomto období udiali ? povie si generál, akých zástupy sa objavia po každej bitke. Ak pripustíme, že opomenutie druhej strany mince nebol úmysel, ale nedôslednosť, musíme uznať, že v krátkom čase svoju chybu napravil. O niekoľko dní odsúdil všetky nespravodlivosti a porušovanie ľudských práv počas tohto obdobia a dôrazne sa od nich dištancoval. Odsúdil teda aj deportácie židov, aj neprávosti voči Rómom ? skrátka všetky nespravodlivosti. Naplnil tak očakávania mnohých. A najmä tých, ktorí arcibiskupa Sokola nemajú v láske ? povie si nezainteresovaný pozorovateľ. Dnes však musí byť aj nezainteresovanému pozorovateľovi jasné, že to boli práve Sokolovi odporcovia, koho toto odsúdenie najviac sklamalo. Neželali si ho. Skrížilo im plány. ?Protisokolovská aliancia? sa však rýchlo vynašla. Tvárila sa, že jeho jednoznačné odsúdenie všetkých krívd prepočula. A ďalej konala, akoby ani nebolo. Nazdávam sa, že neustále žonglovanie iba s prvou časťou arcibiskupovho vyjadrenia je neobjektívnym skresľovaním jeho skutočného postoja. Svedčí to nie o nekompetentnosti tých, ktorí tak činia, ale o ich zámere klamať.

Vojnový slovenský štát sa k niektorým svojim občanom správal nespravodlivo. Bez preukázania akejkoľvek konkrétnej viny ich označil de facto za menejcenných, konfiškoval im majetok, zbavil ich mnohých ďalších práv a nakoniec desaťtisíce z nich proti svojej vôli vyviezol do údajných pracovných táborov v zahraničí (až v apríli 1944 sa zistilo, že sa jednalo o tábory smrti). Všetky tieto skutky sú neospravedlniteľné, odsúdeniahodné a myslím si, že žiaden súdny človek by ich nemal obhajovať. A nerobí to ani arcibiskup Sokol. Práve naopak, odmietol ich a dôrazne sa od nich dištancoval. Povedal len, že si váži Tisa a ako dôvod uviedol ani nie tak ekonomický, ako skôr sentimentálny argument ? spomienku na svoje detstvo. Môžeme s jeho spomienkami polemizovať, kritizovať ich, spochybňovať, ale ťažko môžeme obviňovať arcibiskupa z ?nekritického obdivu k rasistickému stavovskému štátu?. Žiaľ, v tomto neférovom duchu sa niesla aj väčšina ďalších reakcií a polemík.

V rozdúchavaní antisokolovských vášní sa tentoraz vyznamenal novinár Dírer, ktorý sa mimoriadne snažil vyrobiť z nešťastných (a neskôr korigovaných) dvoch viet bublinu á la superstar. Vo svojej protisokolovskej výprave sa Dírer neostýchal ani klamať. V upútavke na svoju diskusnú reláciu v istej spravodajskej televízii do blba opakoval, že vysoký predstaviteľ katolíckej cirkvi ?glorifikuje vojnový slovenský štát?.

O rozdielnom prístupe liberálov ku kresťanom a moslimom som písal v niektorom z predchádzajúcich vydaní. Sú tu však ďalšie skutočnosti poukazujúce na to, že liberálny meter má dvojakú stupnicu. Podpora totalitných komunistických režimov ? napríklad kubánskeho režimu Fidela Castra ? nevyvolá v Európe ani na Slovensku výraznejšie emócie. Tričká s portrétom Che Guevaru sú tu už roky v móde. Ste marxista? O.K., v pohode. Želáte si dokonca postaviť sa na obranu komunistickej totality v Ćeskoslovensku? Nech sa páči! Založte si stranu a keď oblbnete potrebné percento ľudí, máte nárok na štedrú štátnu podporu. Ale skúste nájsť nejaké pozitívum v živote bývalého prezidenta Tisa ? a liberálna mašinéria vás roztrhá na kusy. Problémom Slovenska nie je nekritický obdiv niektorých katolíkov k Tisovi, ale nekritická nenávisť liberálov k niektorým katolíkom.

Tento text nie je obhajobou, skôr obžalobou. Zdôvodnenie úcty k prezidentovi Tisovi zo strany arcibiskupa Sokola nepovažujem za šťastné. Na mnohé veci máme s otcom arcibiskupom podobný názor. V tomto prípade s ním nesúhlasím. No zároveň vyjadrujem svoje opovrhnutie voči demagógii s akou bol interpretovaný jeho skutočný postoj. Arcibiskup Sokol je jeden z posledných konzervatívcov starej školy. Obávam sa éry, ktorá príde po ňom …

Branislav Jáger

Podobné články:

Tlačiť článok Tlačiť článok
Ohodnoť článok: 123 (Zatiaľ nehodnotený článok)
Loading ... Loading ...

Pridaj komentár

XHTML: Môžete použiť tieto tagy: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

Meno (*)
E-Mail (nebude zverejnený) (*)
URI
Komentár