… V skutočnosti sa celý náš finančný systém zakladá na ilúzii. Míňame viac než zarábame, spotrebovávame viac než tvoríme, požičiavame si viac než ušetríme a oddávame sa fantázii, že takto to môže pokračovať donekonečna. …

V čase písania tohto textu je Americký senát pripravený podať 700 miliardovú pomoc Wall Streetu. Na príkaz prezidenta Busha sú americkí daňoví poplatníci zaťahovaní do niečoho, čo nemôže byť označené inak ako najväčší podvod v dejinách Spojených štátov.

V skutočnosti sa celý náš finančný systém zakladá na ilúzii. Míňame viac než zarábame, spotrebovávame viac než tvoríme, požičiavame si viac než ušetríme a oddávame sa fantázii, že takto to môže pokračovať donekonečna. Lepidlo, ktoré udržiava tento sypký projekt pohromade, je nekrytá mena, známa ako federálna bankovka. Tá bola stvorená vo virtuálnom svete medzinárodným bankovým kartelom, ktorý sa nazýva Federálny rezervný systém (FED, Centrálna banka Spojených štátov, pozn. B.J.). Podľa kongresmana Rona Paula vydala Centrálna banka v posledných troch rokoch peniaze v hodnote viac ako štyri bilióny dolárov. Dôsledkom tohto podvodu s “virtuálnymi peniazmi” je nikdy nekončiaca inflácia. A čím viac stúpajú ceny, tým viac padá dolár. Ľudia, toto nie je udržateľné!

Banka Bear Stearns (jedna z najväčších investičných bánk na svete – pozn. B.J.) bola obdarovaná 29 miliardami dolárov, nasledovaná dotáciou pre Freddie a Fannie (hypotekárna agentúra -pozn. B.J.), ktorá vyjde daňových poplatníkov na 200 miliárd dolárov. Následne FED oznámila pomoc pre AIG vo výške 85 miliárd dolárov. Pochopte, AIG je obrovské globálne teleso s celkovým majetkom viac než 1,1 bilióna dolárov. Okrem toho sa FED rozhodla napumpovať 180 miliárd dolárov do globálnych peňažných trhov. A Ministerstvo financií USA sľúbilo 50 miliárd na poistenie investícií spoločných fondov na peňažnom trhu. Teraz sú daňoví poplatníci nútení poskytnúť Wall Streetu ďalších 700 miliárd dolárov. (Predpokladám, že čitateľovi je zrejmé, že dotované budú nielen americké, ale aj zahraničné banky. V každom prípade pozostáva minimálne polovica Americkej centrálnej banky zo zahraničných bánk). Inými slovami, Centrálna banka má v pláne utratiť viac ako 1 bilión dolárov. Majte však na pamäti, že sa jedná o virtuálne, t.j. ničím nekryté peniaze.

Všetko sa to začalo vtedy, keď sa americký kongres vzdal svojej zodpovednosti udržiavať princíp tvrdej meny v prospech amerického ľudu (tak ako to požaduje Ústava) a namiesto toho vytvoril Centrálnu banku USA. To sa udialo v roku 1913, za vlády prezidenta Woodrowa Wilsona (veľmi odporúčam čitateľom knihu G. Edwarda Griffina, The Creature from Jekyll Island). Odvtedy postihla americkú ekonomiku jedna Veľká hospodárska depresia a niekoľko recesií. Všetky boli dirigované medzinárodným bankovým kartelom. No a teraz čelíme totálnemu hospodárskemu kolapsu. Ale nemajte obavy, medzinárodní bankári nestratia nič – dokonca ani svoje prémie. Udržia si svoje rezidencie, jachty, súkromné lietadlá účty vo Švajčiarskych bankách. Bez ohľadu na to aké zlé to na Wal Street je, bankári z Wall Street sú vždy víťazmi – prezident Bush a Kongres za to ručia. Toto je jedna z vecí, na ktorej sa Republikáni s Demokratmi vždy zhodnú.

Zakladatelia Spojených štátov Amerických boli oprávnene skeptickí voči udeleniu príliš veľkých právomocí bankárom. Thomas Jefferson povedal: “Pokiaľ niekedy americký ľud dovolí súkromným bankám riadiť vydávanie svojej meny, tak banky a korporácie, ktoré okolo nich vyrastú – najskôr infláciou a následne defláciou – zbavia ľudí všetkého majetku, až kým sa z nich nestanú úplní bezdomovci na kontinente, ktorý dobili ich otcovia”. Jefferson bol tiež presvedčený, že “bankové inštitúcie sú nebezpečnejšie ako stále armády a že princíp utrácania peňazí, ktoré však budú musieť splácať až budúce generácie, je jedným veľkým podvodom na našich potomkoch”.

Daniel Webster (1782 – 1852, významný americký štátnik z obdobia pred Občianskou vojnou – pozn. B.J.) upozornil, že “z množstva vynálezov na klamanie pracujúcich ľudí, nebol ani jeden tak účinný ako ten, ktorý ich obalamutil papierovými peniazmi.” Webster tiež povedal: “Nachádzame sa v nebezpečenstve, že budeme zasypaní bezcennými papiermi, ničím nezameniteľnými papiermi, papiermi, ktoré sú kryté nie zlatom, nie striebrom; ale iba nedodržanými sľubmi, zlými úmyslami, skrachovanými korporáciami, podvedenými veriteľmi a zruinovanými ľuďmi.” Náš prvý a najväčší prezident George Washington povedal: “Papierové peniaze majú vo vašom štáte (Rhode Island) ten účinok, ktorý budú mať vždy: pustošia obchod, likvidujú poctivých ľudí a otvárajú dvere akejkoľvek forme podvodu a nespravodlivosti.”

Ak by George W. Bush, John McCain, alebo Barack Obama mali trochu cti, pristúpili by k súčasnej bankovej chorobe podobne ako prezident Andrew Jackson. Diskutujúc s delegáciou bankárov o Zákone na revitalizáciu bánk v roku 1832, Jackson povedal: “Gentlemani, moji ľudia vás pozorujú už veľmi dlho, a som presvedčený, že používate fondy bánk na špekulácie s obživou tejto krajiny. Keď uspejete, rozdelíte si zisky medzi sebou, a keď neuspejete, pripíšete stratu banke. Tvrdíte, že ak vezmem banke vklady a zruším jej oprávnenie podnikať, zničím desať tisíc rodín. To môže byť pravda, gentlemani, ale bude to váš hriech! Ak by som vám však dovolil pokračovať, zničíte päťdesiat tisíc rodín, a to by bol môj hriech! Ste banda zlodejov a zmijí v brlohu. Mám v úmysle vyhnať vás odtiaľ, a akože je večný Boh, vyženiem vás”.

To, čo povedal prezident Jackson v roku 1832 je presne to, čo by mal americký prezident povedať týmto zločinnným medzinárodným bankárom aj dnes. Ale George Bush, John McCain a Barack Obama im chcú poskytnúť milosť, rovnako ako chcú omilostiť ilegálnych cudzincov. Ja hovorím: žiadna milosť pre Wall Street a žiadna milosť pre ilegálnych cudzincov. Miesto toho, aby sme týchto bankstrov posielali na predĺžené prázdniny na Bahamy s miliónmi dolárov daňových poplatníkov vo vreckách, mali by sme ich poslať rovno do väzenia!

Jediná cesta ako dať do poriadku ekonomický bordel, ktorý vytvorili medzinárodní bankári, je návrat k princípom pevnej meny, ako je predpísané v Ústave Spojených štátov. Toto predpokladá demontáž Centrálnej banky USA a Daňového odboru Ministerstva financií, odstránenie 16. dodatku ústavy a dane z príjmu (Šestnásty dodatok Ústavy USA, z roku 1913, zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu USA, ktorý v roku 1895 rozhodol, že daň z príjmu je neústavná. Dodatok umožnil Kongresu znovu ukladať túto daň – pozn. B.J.) a návrat amerického menového systému k tvrdým aktívam: zlatu a striebru. Akékoľvek krátkodobé riešenia iba odďaľujú a zhoršujú nevyhnutný kolaps, ktorý sa už začal.

Chuck Baldwin

Autor v roku 2008 kandidoval na post prezidenta Spojených štátov za Stranu Ústavy,

Zdroj: http://www.baldwin08.com, preložil B. Jáger

Podobné články:

• K vzdelávaciemu systému alebo idey majú svoje dôsledky, Igor Skúpy, Polemika
• Unam Sanctam – jeden zo základných kameňov konzervatívneho myslenia, Peter Frišo, Galéria slávnych

 Tlačiť článok